Denník N

Vplyv Kočnerovej Threemy a ako voliť ústavných sudcov. Čo urobí s ich nestrannosťou verejná voľba? (anketa s kandidátmi)

Chcú sa stať ústavnými sudcami: Libor Duľa, Štefan Kseňák, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Robert Šorl, Martina Jánošíková, Peter Straka, Michal Matulník. Foto – TASR a N – Tomáš Benedikovič
Chcú sa stať ústavnými sudcami: Libor Duľa, Štefan Kseňák, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Robert Šorl, Martina Jánošíková, Peter Straka, Michal Matulník. Foto – TASR a N – Tomáš Benedikovič

Premiér Peter Pellegrini (Smer) aj cez víkend zopakoval argument, že budúce rozhodovanie ústavných sudcov môže ovplyvniť to, že budú vedieť, ktorí poslanci za nich hlasovali. Denník N oslovil kandidátov, aby povedali, čo si o tom myslia.

Dvanásť rokov bolo jasné, že deviati z trinástich ústavných sudcov skončia v polovici februára 2019 vo funkcii. Je september a na Ústavnom súde je po sérii neúspešných volieb v parlamente len sedem sudcov. Poslancov čaká v septembri piata voľba kandidátov na ústavných sudcov.

Zadanie pre parlament je od začiatku jasné: chýbajú deviati sudcovia, musíte navoliť dvojnásobný počet kandidátov, teda osemnásť mien. Výsledok? Po štyroch dvojkolových hlasovaniach máme štrnásť kandidátov. Ešte štyria chýbajú.

Ak by sa ich podarilo na septembrovej schôdzi zvoliť, prezidentka Zuzana Čaputová niekoľkokrát avizovala, že je pripravená konať a chýbajúcich sudcov menovať.

Prečo stále nemáme plne obsadený Ústavný súd

  • Prvá voľba (január/február): Pôvodne sa prihlásilo 40 uchádzačov vrátane Roberta Fica, ktorý sa pred hlasovaním vzdal. Nakoniec bolo na výber 37 mien. Voľba bola verejná. V dvoch kolách poslanci zvolili 0 kandidátov;
  • Druhá voľba (apríl): Kandidovalo 29 právnikov a právničiek, poslanci hlasovali tajne. Výsledkom bolo 8 zvolených kandidátov. V prvom kole zvolili 6 kandidátov (Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Peter Molnár, Ľuboš Szigeti, Daniela Švecová, Michal Truban). Po druhom kole pribudli dvaja kandidáti (Miloš Maďar, Pavol Malich);
  • Apríl: Prezident Andrej Kiska vymenoval Ivana Fiačana, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára za ústavných sudcov, vďaka čomu je čiastočne sfunkčnený Ústavný súd (má aspoň sedem členov, aby mohlo zasadať jeho plénum);
  • Tretia voľba (máj): Z 24 uchádzačov poslanci v tajnej voľbe v dvoch kolách zvolili 4 kandidátov (Pavla Boroňa, Patrika Palšu, Mareka Tomašoviča, Martina Vernarského);
  • Štvrtá voľba (jún): Do voľby sa prihlásilo už len 16 uchádzačov, z ktorých sa podarilo poslancom v dvoch kolách tajného hlasovania zvoliť 2 kandidátov (Edita Pfundtner, Radoslav Procházka). 

Tentoraz budú mať poslanci na výber zo šestnástich uchádzačov. No napriek tomu hrozí pri hlasovaní fiasko. Zmariť ho môže to, či bude voľba verejná alebo tajná. K druhému spôsobu sa prikláňa Smer, naopak Most-Híd a SNS sú skôr za otvorenosť. Najmä po tom, ako predchádzajúce voľby ukázali, že ak je voľba tajná, dohody v koalícii celkom neplatia.

Denník N sa pýtal kandidátov, čo si o spôsobe voľby myslia. Aj o tom, či môže nestrannosť budúcich ústavných sudcov ohroziť, ak budú vedieť, ktorí poslanci ich volili. A ako bonus je prvá otázka o vplyve Kočnerovej Threemy na dôveryhodnosť justície.

Otázky: 

1. Aký vplyv bude mať Kočnerova Threema na dôveryhodnosť justície?

2. Prikláňate sa k tajnej alebo verejnej voľbe kandidátov na ústavných sudcov?

3. Myslíte si, že môže byť ohrozená nestrannosť budúceho ústavného sudcu, ak by bol zvolený vo verejnej voľbe?

Otázky nezodpovedali piati uchádzači: Michal Ďuriš, Boris Gerbery, Peter Melicher, Zuzana Pitoňáková a Róbert Štefánik.

Ladislav Duditš (51) 

(sudca Krajského súdu v Košiciach, kandiduje už po piaty raz

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Voľba ústavných sudcov

Teraz najčítanejšie