Denník N

Ako riešiť kauzy v justícii – stačí málo, treba zverejňovať čo najviac 

Zo zasadnutia súdnej rady v roku 2017. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zo zasadnutia súdnej rady v roku 2017. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jankovská, Baránik a iné kauzy v slovenskej justícii sú aj príležitosťou na jej zlepšenie.

Autor je člen súdnej rady

Súdnu radu čaká horúca jeseň. Nejde len o blížiacu sa voľbu predsedu Najvyššieho súdu, ktorá bude podobne dôležitá ako tá pred piatimi rokmi. Riešime aj situáciu, keď sa telefóny niekoľkých sudcov a štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej stali predmetom vyšetrovania Národnej kriminálnej agentúry. Podľa dostupných informácií ide o podozrenie zo zneužívania právomoci a korupčnej činnosti, možno súvisiacej s osobou podozrivou z objednávky vraždy.

Predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková reagovala tlačovým vyhlásením. Okrem iného v ňom uviedla, že sa v týchto dňoch obracia na Úrad špeciálnej prokuratúry so žiadosťou o informáciu „v právnej veci týkajúcej sa dotknutých sudcov, na základe ktorej zváži svoje ďalšie kroky a postupy“. Pani predsedníčku som preto požiadal, aby nám svoju žiadosť na prokuratúru tiež zaslala. Súdna rada ako kolektívny orgán má totiž „vyhodnocovať informácie o konaní sudcu, ktoré je nezlučiteľné s predpokladmi sudcovskej spôsobilosti, získané od súdov, iných orgánov verejnej moci alebo zistené z vlastnej činnosti“. Odpoveď zo sekretariátu ma však prekvapila: informáciu údajne členovia rady dostanú až „pred zasadnutím súdnej rady, ktoré sa uskutoční 30. septembra 2019“.

Považujem to za nešťastné, lebo ide o vec, ktorá môže uštedriť ďalšiu ranu dôveryhodnosti justície. A nie je žiadny rozumný dôvod, prečo majú v takejto situácii členovia súdnej rady – inak ústavného orgánu sudcovskej legitimity – čakať na jeden mail s prílohou viac ako mesiac. Navyše, najbližšie zasadnutie súdnej rady je naplánované už o pár dní, na 9. septembra. Prečo až koniec septembra?

Nie je to prvý prípad, keď vidíme v súdnej rade inak tú istú vec, a je to normálne. Postupne však sledujem, že dynamika skutočnej moci v rade sa postupne trochu vychyľuje. Funkcia predsedníčky je jediná full-time platená pozícia, ostatní členovia sme v pozícii neplatených dobrovoľníkov. V podobe kancelárie súdnej rady má predsedníčka navyše k dispozícii kapacity odborného a administratívneho personálu, my sme v bežnom fungovaní odkázaní na svojpomoc. Priamo úmerne tomu rastie informačná asymetria, a najnovšie je podporená krokmi samotnej predsedníčky (neodôvodnené odkladanie informovania členov o vlastných krokoch). Nedivil by som sa, keby sa členovia rady postupne posunuli do roly štatistov. Skrátka, raz za čas sa zídeme a dozvieme sa, čo je nové.

Transparentnosť vnútorná a vonkajšia

Moje výhrady som viackrát

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie