Konečne ho môžeme čítať v pôvodnej podobe. Román Majster a Margaréta vychádza aj s cenzurovanými pasážami
Bude to literárna udalosť minimálne tejto jesene. Román Majster a Margaréta od Michaila Bulgakova, ktorý je považovaný za vrcholné dielo ruskej literatúry 20. storočia, až doteraz slovenskí čitatelia mohli poznať len v jeho cenzurovanej podobe. Vďaka čerstvému prekladu Jána Štrassera, ktorý vychádza v týchto dňoch vo vydavateľstve Slovart, sa to konečne zmení.
V slovenskom preklade síce Majster a Margaréta existuje už od roku 1968, no toto vydanie vychádzalo z vtedajšej jedinej dostupnej verzie. Sovietski cenzori zo slávneho románu, ktorý pripomína magický realizmus, vyškrtali až 15 percent textu. V takejto podobe vychádzal na Slovensku opakovane aj po novembrovej revolúcii.
S básnikom, spisovateľom a prekladateľom Jánom Štrasserom sme sa rozprávali:
- prečo Majstra a Margarétu považuje za najväčší ruský román 20. storočia
- ako Stalin držal Bulgakova pod krkom
- v čom ho prekladal inak ako Magda Takáčová
- ako ruština od čias Eugena Onegina už dvesto rokov nestarne
- ako prespal august 1968
- prečo by si už dnes neprevzal cenu za preklad od ruského prezidenta Putina
Prečo román Majster a Margaréta aj po toľkých desaťročiach vyvoláva takú pozornosť?
Je to kultová záležitosť. Keď si vygúglite meno Michail Bulgakov, alebo len Majster a Margaréta, zistíte, že sú o tom tisíce linkov. O Majstrovi a Margaréte sa napísalo možno päťtisíckrát viac textu, ako má samotné dielo. Je to kultový román, a nielen v ruskej literatúre. Keby bol vyšiel začiatkom 40. rokov minulého storočia, keď mu po Bulgakovovej smrti jeho manželka Jelena dala definitívnu podobu, ocitol by sa na jednom poschodí s Joyceovým Odysseom, Kafkovým Zámkom či Camusovým Cudzincom. Taká je to liga.
V čom je genialita Majstra a Margaréty?
Je to určite najlepší ruský román 20. storočia. Pojmom magický realizmus (nemecký kritik Franz Roh) sa označuje istý typ literatúry Južnej Ameriky od polovice 20. rokov minulého storočia, u nás sa viaže najmä na kultový román Marquéza Sto rokov samoty. No Majster a Margaréta je magický realizmus v tom najpravejšom zmysle slova. Ten román je žánrovo nezaraditeľný. Keď si ho čítam, mám pocit – odpusťte mi to prirovnanie –, akoby v českej literatúre Franz Kafka a Jaroslav Hašek napísali spolu Zámok a Švejka.
Pamätáte si, kedy ste ho prvý raz čítali?
V ruštine prvý raz verejne vyšiel na dve pokračovania, v rokoch 1966 a 1967, v časopise Moskva. Čítal som ho v slovenskom preklade Magdy Takáčovej, ktorý vyšiel na vtedajšie pomery veľmi rýchlo, v roku 1968, rok pred českým prekladom. Vtedy sme však nevedeli, že to ruské časopisecké vydanie bolo cenzurované – vypadlo asi 15 percent textu.
Čo vyhodili cenzori?
Keď som si to neskôr porovnával s originálom,
