Zlom v Babišovej kauze Čapí hnízdo. Kto ešte môže zvrátiť rozhodnutie štátneho zástupcu?

Čo dnešný krok znamená?

Pre premiéra Andreja Babiša znamená rozhodnutie štátneho zástupcu Jaroslava Šarocha čiastkový úspech, kauza Čapí hnízdo sa však pre neho ešte nekončí. Šarochovo rozhodnutie totiž teraz budú posudzovať jeho nadriadení, ktorí mu môžu nariadiť aj to, aby obžalobu nakoniec podal.

Pokiaľ bude vedenie Mestského štátneho zastupiteľstva v Prahe so zastavením stíhania súhlasiť, dostane sa prípad na stôl generálneho prokurátora Pavla Zemana, ktorý môže Šarochovo rozhodnutie takisto ešte zvrátiť.

Zákon mu totiž dáva možnosť do troch mesiacov rozhodnúť, že išlo o nezákonný krok, a nariadiť, aby Babiš bol obžalovaný. Až keď sa nadriadení aj Zeman so Šarochovým rozhodnutím stotožnia, bude trestné stíhanie ukončené a premiér bude definitívne očistený.

„Keď prokurátor podá obžalobu, vec sa posunie na súd a ten rozhoduje, čo bude ďalej. Keď sa však rozhodne zastaviť trestné stíhanie, je tam mimoriadny kontrolný mechanizmus generálneho prokurátora, ktorý môže do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnúť, že sa zastavenie stíhania ruší,“ opisuje vo všeobecnej rovine následné procesy prezident Únie štátnych zástupcov Jan Lata.

Pre Pavla Zemana by mohlo ísť o zložité rozhodnutie už len preto, že ide o veľmi rozsiahlu kauzu. Samotný spis k Čapiemu hnízdu má tisíce strán. Generálny prokurátor je navyše zraniteľný aj z pohľadu zákona, pretože ho vláda vedená človekom, o ktorom má on osobne rozhodnúť, môže kedykoľvek odvolať. Dodajme, že Babiš už dávnejšie vyhlásil, že Zemana nikdy neodvolá.

Hoci nie je vylúčené, že obžaloba ešte padne, možno Šarochovo rozhodnutie označiť za politické aj osobné víťazstvo predsedu vlády. Veď napokon už v nedeľu v televízii Prima premiér tvrdil, že verí, že prokurátor jeho stíhanie zastaví. „Dúfam, že justícia rozhodne v môj prospech, lebo potom skutočne budem mať pocit, že máme spravodlivosť,“ vyhlásil.

Aký bude mať rozhodnutie vplyv?

V posledných rokoch bol na premiéra pre jeho trestné stíhanie vyvíjaný veľký tlak a bol to aj jeden z hlavných dôvodov, prečo s ním nechceli viaceré strany vládnuť.

Šarochovo rozhodnutie, hoci nie je definitívne, oslabuje argument „trestne stíhaného premiéra“. Babiš zároveň môže zvrat využiť v komunikácii v tom zmysle, že bol obeťou rôznych kampaní voči svojej osobe.

Vládu Babišovo trestné stíhanie neohrozovalo ani doteraz. Z poslaneckého klubu hnutia ANO nikto po konci Andreja Babiša na čele vlády nevolal. Koaliční sociálni demokrati skôr avizovali, že by s Babišom vo vláde neboli, ak by bol odsúdený. Lenže ani v prípade, že by prokurátor obžalobu podal, súd nemusí rozhodnúť do konca volebného obdobia.

ČSSD svoj postoj zdôvodňovala tým, že by ich vo vláde nahradilo populistické hnutie SPD Tomia Okamuru. Zaujímavé však je, že sociálni demokrati v priebehu volebného obdobia svoje stanoviská voči Babišovi postupne zjemňujú. Keď po voľbách obe strany rokovali o zostavení vlády, dala si ČSSD sedem podmienok na vstup do koalície. Dve z nich sa priamo týkali kauzy Čapí hnízdo.

„Rešpektujeme právo víťaza volieb nominovať premiéra, členom vlády však nemôže byť trestne stíhaná osoba,“ tvrdila ČSSD. „Hnutie ANO sa až do vyriešenia kauzy Čapí hnízdo vzdá nárokov na obsadenie ministerstiev spravodlivosti, financií a vnútra,“ znela tiež jedna z požiadaviek sociálnych demokratov.

Dnes už vieme, ako na týchto svojich požiadavkách ČSSD trvala – premiérom sa stal trestne stíhaný Andrej Babiš a hnutie ANO kontroluje ministerstvo financií a spravodlivosti.

Ministerkou spravodlivosti je pritom Marie Benešová (za ANO), ktorá v súlade s Babišovou argumentáciou verejne tvrdí, že trestné stíhanie sa dá v Česku objednať, a premiérove problémy bagatelizuje. Benešová v roku 2017 ako poslankyňa nehlasovala za vydanie Babiša na trestné stíhanie – zdržala sa.

Babiš sa môže spoľahnúť aj na podporu komunistov, ktorí vláde dali dôveru. Podobný je aj postoj prezidenta Zemana, ktorý aj doteraz v Babišovom prípade zdôrazňoval prezumpciu neviny.

Šarochovo rozhodnutie tak skôr znamená problém pre opozíciu, ktorá investovala veľa energie a času do kritiky trestného stíhania premiéra. To je síce legitímne, pretože prípad obvineného premiéra je v Európe ojedinelý, súčasný vývoj však opozičným stranám zužuje priestor na manévrovanie, pretože využívať v kritike premiéra a vlády kauzu Čapí hnízdo už nebude také jednoduché.

Čo to znamená pre dôveru v justíciu?

Toto je hádam najcitlivejšia okolnosť celej kauzy. Kauzu Čapí hnízdo vyšetrovali policajti tri a pol roka, predseda vlády bol ako poslanec dvakrát vydaný na trestné stíhanie. Nič z toho neznamená jeho vinu, o nej by musel rozhodnúť nezávislý súd. Avšak už samotné obvinenie môže byť pre vrcholného politika veľmi problematické. Navyše v tomto prípade sa kauza dotýkala aj Babišovej rodiny vrátane jeho ženy a detí.

Premiér dlhodobo tvrdil, že trestné stíhanie je pokusom skorumpovaného systému zničiť ho.

Šarochovo rozhodnutie môže jeho tvrdenia v očiach verejnosti vyvracať aj podporovať, záleží na tom, ako sa kto chce na prípad pozerať.

Pre niekoho môže ísť o dôkaz, že štátny zástupca rozhodol úplne nezávisle podľa právomocí, ktoré mu dáva trestný poriadok. Či Babišovo stíhanie bude pokračovať a premiér sa predsa len ocitne pred súdom, je teraz na najvyššom štátnom zástupcovi.

Zároveň sa však žalobcom bude len ťažko vysvetľovať, prečo bol premiér bezmála štyri roky stíhaný, a „nič z toho“.

Mestské štátne zastupiteľstvo v Prahe navyše zastavuje trestné stíhanie v tejto fáze úplne výnimočne, podľa štatistík ministerstva spravodlivosti ide o jednotky takýchto prípadov ročne.

O čo v kauze ide?

Prípad sa týka európskej dotácie vo výške zhruba 50 miliónov českých korún (približne 1,9 milióna eur, pozn. red.) pre farmu Čapí hnízdo v okrese Benešov z roku 2008. Farma bola pôvodne súčasťou holdingu Agrofert, konkrétne spadala pod spoločnosť ZZN Agro Pelhřimov. Pred žiadosťou o dotáciu bola podľa vyšetrovateľov farma pomocou anonymných akcií naoko vyvedená z Babišovho koncernu, aby mohla o dotáciu zažiadať ako malý či stredný podnik.

Po vykonanej rekonštrukcii a uplynutí dotačných podmienok prešlo Čapí hnízdo pod spoločnosť Imoba, ktorú cez SynBiol kontroluje holding Agrofert. Farma tak podľa polície aj Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) dotáciu získala, aj keď na ňu nemala nárok. Obišla totiž podmienky, keď len predstierala, že je malým podnikom.

Polícia obvinila niekoľko osôb na čele s Andrejom Babišom, ktorého Snemovňa vydala na stíhanie prvýkrát v septembri 2017. Terajší premiér podľa polície „úplne vedome a s dokonalou znalosťou všetkých skutočností z rokovaní jednotlivé kroky ostatných obvinených, smerujúce k neoprávnenému získaniu dotácie, organizoval, riadil a koordinoval“.

O Babišovo vydanie požiadala znovu potom, čo bol predvlani na jeseň znovu zvolený za poslanca, čím opäť získal imunitu. V oboch prípadoch s Babišovým vydaním Snemovňa súhlasila. Na stíhanie bol vydaný aj podpredseda hnutia ANO Jaroslav Faltýnek, ktorého stíhanie však neskôr prokurátor zastavil.

Koho sa návrh na obžalobu týkal?

Okrem premiéra sa celá kauza dotýka aj časti jeho rodiny. Stíhanie sa snažilo preukázať, že sa na dotačnom podvode podieľala aj manželka predsedu vlády Monika, jej brat Martin Herodes a takisto Babišova dcéra Adriana Bobeková. Okrem toho chceli policajti poslať pred súd aj členku vedenia firmy Farma Čapí hnízdo Janu Mayerovú a manažéra Agrofertu Josefa Nenadála.

Okrem týchto osôb je v oddelenom prípade stíhaný aj syn predsedu vlády Andrej, ktorý žije vo Švajčiarsku.

Ako sa Babiš obhajoval?

Andrej Babiš akékoľvek obvinenia vždy striktne odmietal ako účelové. V lete 2017 napríklad na svojom facebookovom profile uviedol: „Je to politický boj, nič iné. Je to posledný zúfalý pokus skorumpovaného systému zlikvidovať ma, kriminalizovať ma dlhodobo plánovanou akciou a zabrániť mi kandidovať vo voľbách v októbri 2017.“

O sprisahaní premiér hovorí opakovane. Tvrdí napríklad, že k údajnému podvodu došlo pred desiatimi rokmi, a až teraz na neho niekto celú vec vytiahol. Babiš má pravdu v tom, že sa prípad rieši s odstupom, avšak zamlčiava, že farmu až do roku 2014 vlastnili držitelia anonymných akcií, a nedalo sa teda zistiť, kto v skutočnosti majiteľom je. Preverovanie sa teda mohlo začať a začalo sa až v čase, keď bol Babiš v politike.

Premiér tiež hovorí, že Česku nevznikla žiadna škoda a že nemuselo vracať ani korunu z poskytnutej dotácie. To je pritom nepresné. Komisia totiž na konci roku 2017 Prahu vyzvala, aby farmu Čapí hnízdo vylúčila z európskeho financovania. A to kvôli vyšetrovaniu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) aj českej polície.

O mesiac neskôr podpredsedníčka hnutia ANO Jaroslava Pokorná Jermanová oznámila, že ministerstvo financií vyhovelo žiadosti Komisie a farmu Čapí hnízdo z európskych dotácií vyňalo. Päťdesiat miliónov korún tak zaplatila Česká republika zo svojho rozpočtu, o európske peniaze však neprišla.

V dotačnom programe ROP Stredné Čechy, do ktorého bolo Čapí hnízdo zaradené, figurovali ďalšie projekty, na ktoré európske peniaze pôvodne nestačili. A dostalo sa tak práve na ne. Spoločnosť navyše nakoniec peniaze vrátila.

Ako sa menili Babišove vyjadrenia ku kauze?

Babiš v priebehu rokov svoje verejné vyjadrenia k projektu výrazne menil. Najprv v roku 2010 povedal týždenníku Ekonom, ktorý ako prvý napísal o možnej podozrivej dotácii, že nevie, kto farmu Čapí hnízdo prevádzkuje. V roku 2013 Respektu povedal, že na stavbu areálu požičal 400 miliónov korún, ale nepozná meno majiteľa.

O dva roky neskôr v dokumente Matrix AB (v čase 19:20) tvrdil, že s myšlienkou vybudovať farmu Čapí hnízdo prišiel sám. „Je to ten najlepší projekt, aký som kedy vymyslel. Napadlo mi to, keď som čakal s deťmi v rade v zoo. Pri kŕmení kôz bol obrovský rad a ja neznášam čakanie. Tak som si povedal, že urobím niečo podobné. Je to fantastický projekt, 90 hektárov, atrakcie pre deti, veľa zvierat, ekofarma. Máme veľa plánov, chceme postaviť trojpodlažné kúpele,“ povedal v dokumente.

Následne popieral, že by za projektom stál. V marci 2016 portálu Novinky.cz povedal: „Nie je to moje. Je to nejakej firmy, ktorá patrí do holdingu.“ Na mimoriadnej schôdzi Snemovne, ktorá sa kauze v marci 2016 venovala, potom Babiš vyhlásil, že spoločnosť patrila jeho deťom a bratovi jeho manželky Moniky. Babiš sa teda prepracoval od neznámeho majiteľa cez neznámu firmu v holdingu až po vlastné deti.

„Špecialistka na európske fondy prišla v roku 2007 s návrhom nového projektu otvoreného pre verejnosť – multifunkčný kongresový areál Farma Čapí hnízdo. Tento projekt, ktorý sa kvalifikoval na dotáciu, bol ekonomicky návratný. Pretože sa projekt netýkal biznisu Agrofertu, nechcel som ho ako Agrofert realizovať, a teda som sa ním nechcel zaoberať a nezaoberal som sa ním.

Moje dcéry jazdia od detstva na koni. Rozhodol som sa preto, že dám rodine prostriedky, aby si firmu kúpila a projekt zrealizovala. Farmu Čapí hnízdo vlastnili v relevantnom čase moje dve dospelé deti a brat mojej partnerky, ktorý držal podiel zodpovedajúci podielu mojich dvoch maloletých detí a mojej partnerky,“ povedal vtedy poslancom Babiš.