Evolučná biologička: Homosexualita má genetický základ a nejde o voľbu
Sexuálna orientácia je výsledkom génov, vplyvov prostredia a špecifických skúseností.
Neexistuje jeden konkrétny gén, ktorý by definitívne určoval, či človek bude mať homosexuálnu alebo heterosexuálnu orientáciu. Rolu hrá mnoho génov, a hoci v plnej miere neurčujú sexuálnu orientáciu človeka, neznamená to, že by gény nehrali rolu.
Uvedené zistenia vyplývajú zo štúdie, ktorá vyšla minulý piatok v prestížnom časopise Science. Ide o dosiaľ najväčšiu štúdiu o genetickom základe homosexuality.
Vedci analyzovali genóm (genetickú informáciu uloženú v DNA) takmer pol milióna ľudí. Genetické a zdravotné informácie poskytla britská biobanka UK Biobank a americká spoločnosť 23andMe. Väčšinou išlo o starších ľudí a belochov zo západných krajín, vekový priemer americkej databázy bol 51 rokov.
Gény, prostredie a životné skúsenosti
Ľudí rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či mali sex s osobou rovnakého alebo opačného pohlavia (vychádzalo sa z osobných výpovedí ľudí, ktoré však nemusia byť presné, čo autori štúdie priznávajú ako jeden z možných nedostatkov). Následné analýzy ukázali, že gény vysvetľovali 8 až 25 percent homosexuálneho správania.
Vedci ďalej našli päť genetických markerov (znakov), ktoré boli spojené s homosexuálnym správaním. Ich spoločný vplyv bol však veľmi malý a tvorili zhruba jedno percento genetických vplyvov.
„Behaviorálne znaky, ako je sexuálne správanie a orientácia, sú len sčasti výsledkom génov. Podieľajú sa na nich stovky či tisícky genetických odlišností (z angl. genetic variants), každá s veľmi malým vplyvom. Do značnej miery na ne vplýva aj prostredie človeka a jeho životné skúsenosti,“ píše sa na stránke, ktorú vytvorili autori štúdie, aby na nej sprostredkovali výsledky výskumu prístupným jazykom.
Sexuálna orientácia nie je výsledkom voľby
Znamenajú uvedené zistenia, že homosexuálna orientácia je „výsledkom voľby“?
„To je nezmysel,“ hovorí pre Denník N
