Bývalý premiérov poradca Kuča: Drucker sa vyjadril k spolupráci s Ficom odchodom z ministerstva vnútra

Tomáš Kuča odišiel po takmer roku z úradu vlády do novovznikajúcej strany Dobrá voľba Tomáša Druckera, s ktorým roky spolupracoval. V rozhovore s ním sa dočítate:

• čo hovorí na Ficov milión na stole po Kuciakovej vražde a jeho hru so Sorosom
• ako vyzerá práca šéfa mediálnych poradcov Petra Pellegriniho
• aký vplyv majú na neho bývalí Ficovi poradcovia
• či to, že Pellegrini otvoril možnosť, že odíde zo Smeru, bolo súčasťou stratégie
• čo bude robiť v novej Druckerovej strane a ako sa bude orientovať

Po 10 mesiacoch ste odišli od Petra Pellegriniho, ktorému ste robili šéfa komunikácie, k Tomášovi Druckerovi, ktorý zakladá stranu Dobrá voľba. Prečo ste opustili miesto vedľa predsedu vlády a išli do neistoty rozbiehať stranu?

S Tomášom Druckerom sa poznáme niekoľko rokov a niekoľko rokov sme spolupracovali. Máme teda akúsi spoločnú vlnovú dĺžku. Vnímam to ako profesionálnu výzvu, ktorá ma môže posunúť ďalej, a takto som sa k tomu postavil. S Petrom Pellegrinim mám však veľmi normálny a korektný vzťah aj naďalej.

V prvom momente mi napadlo, či to neznamená to, že aj Pellegrini ide k Druckerovi. Bolo to vôbec niekedy v hre?

Dosť ľudí mi prezentovalo tento scenár, ktorý napadol aj vám. Do akej miery Peter Pellegrini uvažoval, alebo neuvažoval nad zmenou svojho politického dresu, je otázka na neho.

Boli ste s ním takmer každý deň. Uvažoval niekedy Pellegrini, že odíde k Druckerovi?

Neviem to posúdiť takto čiernobielo. Vnímam, a bolo to aj mediálne prezentované, že Peter Pellegrini bol v situáciách, keď mohol zvažovať zotrvanie v Smere. No to sú naozaj otázky na neho.

Aké vzťahy má Pellegrini s Druckerom? Oboch dobre poznáte.

Poznám a poznám aj moment vzniku ich profesionálneho vzťahu. Keď sa na Slovenskej pošte rozbiehal projekt elektronických kolkov, bol Peter Pellegrini štátny tajomník ministerstva financií a tento projekt za ministerstvo zastrešoval. Ich vzťah bol a dodnes je korektný, profesionálny a dobrý.

Je priateľský?

To musia posúdiť oni dvaja. Ja ho vnímam ako korektný, normálny, dobrý.

K Pellegrinimu ste nastúpili v čase, keď vrcholili protivládne protesty po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ako ste sa k Pellegrinimu dostali?

Ponuku od tímu Petra Pellegriniho som dostal vtedy, keď som s Tomášom Druckerom odchádzal z rezortu vnútra. V tom čase som to však vyhodnotil tak, že sa chcem vrátiť na ministerstvo zdravotníctva. Vnímal som aj to, že nová pani ministerka potrebuje v prvých mesiacoch podporu. Po niekoľkých mesiacoch bola opäť nahlas povedaná ponuka ísť na úrad vlády a nakoniec som s tým súhlasil.

Ponuka prišla priamo od Pellegriniho?

Kontaktoval ma jeho tím. Nevolal mi priamo on.

Premiér bol vtedy obklopený hlavne Ficovými ľuďmi – Mariánom Bednárom, Michalom Hlaváčom a Beatrice Szabóovou – teda ľuďmi, za ktorých bola komunikácia premiéra Fica agresívna voči novinárom. Pokúšali sa aj Pellegriniho dostať do tejto pozície? Bednár a Hlaváč sú tam doteraz.

Áno, Majo Bednár aj Mišo Hlaváč pôsobia na úrade vlády doteraz. S Majom Bednárom sa poznáme viac rokov. Pôsobil ako novinár a neskôr v politickom živote. Vedeli sme spolu normálne komunikovať. Ja nie som človek konfliktu a preferujem skôr normálne kompromisné cesty. Tak ako nechcem mať konflikt so susedom, nechcem mať ani konflikt v práci. Aj keď vznikal zárodok nejakej konfliktnej komunikácie, bol som ten, kto sa to snažil ubrzdiť a ísť mäkšou cestou, lebo mi to príde normálnejšie a modernejšie.

Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že tam bol skôr tlak na pokračovanie v tej tvrdšej, ficovskej komunikácii.

Nenazval by som to tlakom. Pomerne veľa času som strávil v debatách s Mišom Hlaváčom aj Majom Bednárom a aj s inými ľuďmi z tímu Petra Pellegriniho. Najmä však preto, aby som si spravil názor založený na viacerých nohách. A keď aj bol názor, ktorý bol radikálnejší, a bol racionálny dôvod, prečo tak postupovať, vedel som to akceptovať. Pokiaľ to tak nebolo, utlmili sme to a išlo to miernejšou cestou.

Za týchto ľudí vznikol zrejme najväčší komunikačný exces posledných rokov – milión eur na stole na Ficovej tlačovke. Ako tento nápad z odstupom roka a pol vnímate?

Už v prvom momente, keď som uvidel ten milión na stole, nevnímal som to dobre. Nemyslím, že to bolo náležité, a tak to vnímam aj dnes. Kde však ten nápad vznikol, naozaj neviem.

Ďalším komunikačným excesom Fica bolo vytiahnutie Sorosovej karty. To vám prišlo vhodné a civilizované?

Vzhľadom na to, aké rozdelené nálady vyvolala argumentácia Sorosom v spoločnosti a na to, že som skôr človekom zmieru, to nepovažujem za optimálny spôsob komunikácie.

Nastúpili ste k Pellegrinimu v dobe, ktorá bola stále veľmi vypätá, a on sa vtedy snažil pôsobiť ako človek, ktorý sa snaží ju upokojovať. Aké bolo vaše základné zadanie?

Moja práca mala viacero rozmerov. Jedným z nich bola každodenná operatíva – manažovať tím, ktorý každodenne odpovedal na otázky novinárov, denne prispieval na sociálne siete, denne pripravoval materiály na podujatia, na ktorých sa premiér zúčastňoval. Bolo to tiež akési formovanie či tvorba pozície Petra Pellegriniho ako predsedu vlády.

Snažil som sa pôsobiť tak, aby bol v pozícii štátnika, ktorý vie byť nad vecou, nepodlieha emóciám. A to sa nám, myslím, podarilo. Aj sám Peter Pellegrini vnímal, že bol v pozícii politika, ktorý je mladým, ale zároveň štátnickým typom. Snažili sme sa prirodzene aj hľadať a komunikovať pozitíva práce vlády a premiéra. Moja práca riaditeľa tlačového a informačného odboru bola pomerne rôznorodá.

Úlohou teda bolo urobiť z neho mladého štátnika?

Nebolo úlohou to z neho urobiť. Komunikačný poradca či člen komunikačného tímu dokáže byť len taký dobrý, ako dobrý vie byť jeho klient. Ani najlepší sochár na svete zo zlého materiálu dobrú sochu neurobí. Veľký podiel na tom mal predseda vlády, ktorý chcel, má na to predispozície, vie komunikovať s ľuďmi.

Pellegrini navonok pôsobí ako pomerne priateľský, moderný a otvorený človek a ako človek, ktorý nevyhľadáva konflikty. Čo z toho bola jeho prirodzená poloha a čo bolo vyformované ako súčasť komunikačnej stratégie?

Z veľmi podstatnej miery to bolo prirodzené. On je naozaj pragmatický človek, ktorý nie je konfliktný a uvedomoval si aj to, že ako predseda vlády je štátnikom. Pokiaľ si to všetko človek uvedomí, dobre sa s ním pracuje a nemusíte ho tlačiť do pozície, ktorá by bola pre neho neprirodzená. A teraz poviem zásadu, ktorú používam vždy: človeka nemôžete tlačiť do neprirodzených pozícií, lebo bude jednoducho neprirodzený.

To je, ako keď tlačíte loptu do vody – nikdy nezostane pod hladinou a hneď ako ju pustíte, vypláva hore. Peter Pellegrini bol v tomto veľmi prirodzený a prirodzene to aj chcel. Do žiadnej pozície sme ho nemuseli tlačiť a aj sa chcel často sám rozprávať o tom, ako vnímame situáciu my, aj jeho okolie. Chcel počuť názor.

Ako silno bol tvrdohlavý a ako často si dal poradiť?

Tak ako každý. Má istú dávku tvrdohlavosti a isté témy si nepúšťal. Pri niektorých témach bol zasa finálny výstup taký, ako sme si ho rozobrali.

Do akej miery ste jeho komunikáciu konzultovali s centrálou Smeru a do akej miery ju s ňou komunikoval on? Čo z jeho komunikácie bolo jeho vlastná vec a čo museli byť v súlade s líniou strany?

Ja som sa venoval riadeniu komunikácie predsedu vlády. Nikto odo mňa nevyžadoval, aby som komunikoval so Súmračnou, a o tom, ako komunikoval predseda vlády s centrálou Smeru, nemám exaktnú vedomosť.

Snažil sa Erik Tomáš ako neformálny šéf komunikácie Smeru vplývať na Pellegriniho komunikáciu? Chodil na úrad vlády?

S Erikom Tomášom sa poznáme ešte z televízie Markíza. Počas môjho pôsobenia na úrade vlády mi ani raz netelefonoval, ani raz som ho tam nestretol a nevidel. Preto si nemyslím, že by na Petra Pellegriniho akokoľvek vplýval.

Ako vlastne taká komunikácia funguje? Zoberme si modelový prípad z mája. Proti Ficovi sa vzbúria dva okresy v Košiciach a od Pellegriniho sa očakávajú odpovede na otázky – či je za mimoriadny snem, či je podľa neho situácia v Smere v poriadku a podobne. Funguje to tak, že sa s ním ráno sadnete a dohodnete sa na stratégii, či odpovedať a čo odpovedať? Kto určoval, čo bude v tom momente základom jeho komunikácie?

Sú situácie, keď je dostatok času a priestoru na to, aby sme si pred jeho vystúpeniami s predsedom vlády sadli a prešli sme ich. A sú situácie, keď sme si ich nemali možnosť prejsť a je to jednoducho o tom, že komunikuje situáciu tak, ako ju vníma a dáva taký odkaz, aký považuje za správny.

Tento modelový prípad som spomenul zámene, lebo vtedy Pellegrini prvýkrát na schodoch úradu vlády povedal, že vlastne nevie, či bude opäť kandidovať, a nevie, aká bude jeho budúcnosť v Smere. To bola vopred premyslená stratégia, alebo to len tak z neho prirodzene vyšlo?

Toto bol pohľad predsedu vlády na aktuálnu situáciu tak, ako ju v danom momente vnímal.

Nebolo teda súčasťou mediálnej stratégie, že verejne zapochybuje, či zostane v Smere?

Nie, to nebola súčasť stratégie. Aspoň ja o takej stratégii neviem.

Napriek tomu, že mal premiér lepšie vzťahy s novinármi, aj Pellegriniho komunikácia si zachovala niektoré Ficove móresy. Neodpovedal nám napríklad pomerne často emailom na niektoré citlivé otázky. V januári napríklad na otázku, či je dobré, že Fico kandiduje na šéfa Ústavného súdu, v máji, či by mal Fico zvolať mimoriadny snem, prípadne odstúpiť, v auguste na to, čo si myslí o Kočnerovej komunikácii o Ficovi a Kaliňákovi. To ste boli ešte vo funkcii.

Otázok médií na predsedu vlády je mimoriadne veľa. Môže sa stať, že niektoré odpovede odsúvame na neskôr a pri niektorých sa tým pádom prirodzene môže stať, že ak ich odsúvame na neskôr, témy prestanú byť aktuálne a už potom na ne neodpovedáme. Pre mňa bolo vždy dôležité mať korektný vzťah s médiami, a to znamená odpovedať im. Nemôžem však vylúčiť, že pri tom kvante otázok nemohol nastať moment, že sa na všetky nestihlo odpovedať.

Pri Pellegrinim to často bolo tak, že čím nepríjemnejšia otázka, tým menšia šanca na odpoveď. To bolo tiež súčasťou komunikačnej stratégie?

Neverili by ste, na aké témy dostáva predseda vlády otázky. A je prirodzené, že nemôže odpovedať na každú tému. Preto sa niektoré témy posúvajú na ďalšie rezorty, alebo na ne odpovedia tí, ktorí sú na ne odborne kompetentní.

Toto boli čisto politické otázky a čisto na neho a menoval som ich zámerne.

Nemám vedomosť o každej jednej otázke. Bolo ich každý deň veľmi veľa.

Nemal byť Pellegrini ráznejší, čo sa týka Kočnera, jeho vzťahov a komunikácie? Nemal napríklad oveľa jasnejšie vyzvať Moniku Jankovskú, aby odstúpila?

Neprináleží mi z tejto pozície hodnotiť spôsob komunikácie predsedu vlády. V danej situácii by bolo lepšie pani štátnu tajomníčku požiadať, aby si pozastavila výkon svojej funkcie, kým sa to nevyšetrí. To by bolo riešenie, ktoré by dalo jasný signál, že sa majú veci robiť inak, a zároveň by to bolo korektné voči všetkým, ktorých sa to týka. Vtedy som si však už čerpal dovolenku a nebol som pri tejto komunikácii.

Čo vám povedal Pellegrini, keď ste mu povedali, že odchádzate k Druckerovi?

Vedel, že sa s Tomášom Druckerom poznáme mnoho rokov, a až tak veľmi ho to nemohlo prekvapiť. Veľmi korektne sme sa o tom porozprávali a sadli sme si spolu už v predstihu niekoľkých týždňov, aby sa to dozvedel prvý. Vnímal to normálne.

Smer zjavne podporuje alebo dokonca riadi komunikáciu Ľuboša Blahu – má viac adminov, ktorí spravujú jeho profil. Je dobrá stratégia mať v komunikácii politickej strany takýto prvok?

O komunikácii Ľuboša Blahu neviem vôbec nič a len vidím jeho výstupy na sociálnych sieťach. Preto o nej nechcem špekulovať.

Otázka je, či tento spôsob komunikácie Smeru pomáha, alebo nie.

V základnom hodnotovom ukotvení zahraničnej politiky by mal byť poslanecký klub strán jednotný. Nepovažujem preto za úplne šťastné, že sa objavujú takéto výstrely, s ktorými nie sú komfortní ani viacerí členovia strany. Či to pomáha alebo škodí Smeru, si však netrúfam povedať.

Tým nekomfortným členom myslíte Pellegriniho?

Áno. Asi ste všetci videli jeho reakciu po jednom zo zasadnutí zahraničného výboru, kde sa veľmi jasne vyjadril, že s niečím takým nesúhlasí.

Prešli ste do Dobrej voľby. Čo u Druckera vlastne budete robiť? Budete šéfom predvolebnej kampane strany?

Áno, s Tomášom Druckerom sme sa dohodli, že budem viesť predvolebnú kampaň. Moja práca je tak hlavne manažérsko-organizačná.

Budete určovať aj stratégiu kampane?

Tú bude určovať viac ľudí – volebný tím. Toto nikdy nebýva v rukách jedného človeka.

Kto je v tom tíme?

V druhej polovici septembra predstavíme programové priority, takisto ľudí v strane.

Na úvodnej časti kampane ste spolupracovali s ľuďmi z agentúry Komplot, ktorí robili pre Andreja Kisku, českú ODS, ale aj pre Iva Nesrovnala.

Áno, v úvode prípravy projektu Dobrej voľby sme s Komplotom spolupracovali, za to, čo pre nás urobili, som vďačný, aktuálne však s nimi nespolupracujeme.

Plánujete aj vstúpiť do strany a budete kandidovať?

Kandidovať pravdepodobne budem, ale hovoriť o mojej úlohe v strane a v politike je predčasné.

Koho chcete oslovovať – hlavne voličov Smeru, ktorým sa nepáči tvrdá Ficova politika?

Chceme oslovovať všetkých, ktorí chcú pragmatické riešenia na zlepšovanie života v tejto krajine.

To je dosť klišé, ktoré hovoria všetci. Každá strana v podstate hovorí, že chce oslovovať všetkých, no v skutočnosti sa zameriava na oveľa konkrétnejšie skupiny.

V aktuálne bežiacej predkampani spojenej so zberom podpisov akcentujeme najmä sociálne témy – spravodlivé zdravotníctvo pre všetkých, dôstojnú starobu a zlepšovanie života mladých rodín. Rozumiem, že sa tu vníma pravicová, stredová či ľavicová politika. Niektoré zásadné riešenia problémov sú však mimo tohto delenia. Slovensko tak mimoriadne starne, že o niekoľko rokov, keď na dôchodky prestane prispievať napríklad naša generácia Husákových detí, nastane reálny výpadok zdrojov na výplatu dôchodkov.

Nastane problém zabezpečiť pracovné sily v službách, ktoré sú nevyhnutné – sociálne opatrovateľstvo či zdravotníctvo. Takéto témy zanikajú v tej ľavo-pravej debate, v debate o stožiaroch a veciach, ktoré absolútne nie sú podstatné. Budeme veľmi výrazne akcentovať aj to, aby mladé rodiny mali ambíciu a motiváciu mať viac detí, aby sme začali s riešením najvážnejšieho problému, ktorý Slovensko čaká.

To, čo máte na bilbordoch, ale aj čo ste práve hovorili, je skôr téma ľavice.

Áno, v štandardnom vnímaní politiky sú veci súvisiace so sociálnymi službami a zdravotníctvom skôr vnímané ako ľavé či stredoľavé.

Je Drucker ľavičiar alebo pravičiar? Bol pôvodne nominantom SDKÚ v Javyse.

Tomáš Drucker je jednoducho manažér – pragmatik, ktorý vie mimoriadne trefne pomenovávať procesy, a tým pádom aj riešiť problémy. Vnímam ho ako pragmatika a vôbec nemám ambíciu zaraďovať ho ako pravičiara či ľavičiara.

Politik by nemal byť len pragmatik. Mal by mať aj hodnotové ukotvenie.

Dohodnem vám rozhovor s Tomášom Druckerom, kde môžete do detailu prebrať všetky tieto veci. Ak dovolíte, nechcem byť v pozícii jeho hovorcu.

S ktorou stranou by ste za žiadnych okolností nespolupracovali?

Na samom úvode sme si povedali, že sa nechceme vymedzovať. Sú to však tie subjekty, ktoré šíria nenávisť, neznášanlivosť a xenofóbiu.

Smer s Ficom a Kaliňákom je pre vás prijateľný?

Budú tu orgány strany, ktoré si budú musieť sadnúť a odpovedať na otázku, s kým áno a s kým nie. K svojej spolupráci s Robertom Ficom sa už Tomáš Drucker celkom jasne vyjadril svojím odchodom z rezortu vnútra.

Znamená to, že nemáte záujem ísť do vlády s Ficom?

Ako som povedal, svoj postoj k spolupráci s Robertom Ficom vyjadril Tomáš Drucker svojím odchodom z rezortu vnútra. A v tom je aj odpoveď.

Čo hovoríte na Danka, ktorý chodí do Moskvy ako na klavír a vyjadruje sa v rozpore s oficiálnou slovenskou zahraničnou politikou?

Nepovažujem to za správne. Ak je tu oficiálna zahraničnopolitická línia krajiny, je vecou cti, slušnosti a normálnosti, aby ju všetci kľúčoví ústavní činitelia dodržiavali a rešpektovali.

Vy osobne ste pravičiar či ľavičiar? A zvyknete voliť ľavicu či pravicu?

Skôr sa definujem ako človek so stredovými názormi. Uvedomujem si, že je potrebné riešiť problémy, ktoré táto spoločnosť považuje za ľavicové, ale prirodzene si uvedomujem, že spoločnosť potrebuje aj riešenia, ktoré považuje za pravicové.

Kto Druckera vybral do Ficovej vlády v roku 2016?

To sa musíte opýtať jeho.

Nastúpili ste na ministerstvo zdravotníctva spolu s ním. Zaujíma ma, či je „Ficovo dieťa“, alebo sa za neho prihovoril niekto iný.

To si vôbec nemyslím.

Neobávate sa, že prvý komunikačný problém, ktorý budete riešiť, budú obchody s pozemkami jeho manželky? Pokiaľ si pamätám, kúpila v roku 2016 v Špačinciach pozemky po deväť eur za meter, ich reálna cena bola viac ako 100 eur za meter.

Túto tému Tomáš Drucker vysvetľoval ešte ako minister vnútra. Myslím, že argumenty vie dať na stôl kedykoľvek. Pokiaľ si pamätám, tieto čísla neboli také, aké uvádzate.

Táto téma sa po jeho vstupe do politiky určite vynorí. Zvládnete ju a nebojíte sa, že sa s ním bude ťahať stále?

Vnímam, že sa táto téma počas kampane otvorí, no myslím si, že sme na ňu argumentačne pripravení.

Žiadne nášľapné míny v podnikaní Tomáša Druckera a jeho manželky nás nečakajú?

Nemyslím si.

Ako ste prišli na názov Dobrá voľba? Robili ste si focusové skupiny? Aký iný názov bol v hre?

Kreovali sme rôzne názvy. Po výbere nám zostal názov Dobrá voľba. Dlho som sa naň pozeral ako na príliš produktový. Ale čím viac som sa snažil nájsť argumenty, prečo by sme ho nemali používať, tým viac som sa utvrdil v tom, že je natoľko zrozumiteľný, že ho používať budeme.

Oslovili ste rektorku policajnej akadémie Luciu Kurilovskú. Už sa rozhodla?

Platí, že programové priority a tím predstavíme v polovici septembra.

Ani na tému bývalého šéfa lekárskych odborov Mariána Kollára a starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého?

Platí tam rovnaké pravidlo.

V prípravnom výbore strany je aj bývalý hovorca Gašparoviča Ľuboš Jurík. Dlho sme o ňom nepočuli. Ako ste k nemu prišli?

Je v prvom rade spisovateľ. Tomáš Drucker ho pozná a on s ním komunikoval.