Vladimír Šnídl
Riaditeľ Vojenského spravodajstva Ján Balciar by mohol byť vyobrazený na plagátoch, ktoré lákajú mladých Slovákov na vstup do štátnej správy. Za tridsaťpäť rokov, čo pracuje pre štát, si dokázal zhromaždiť nehnuteľný majetok, aký často nemajú ani topmanažéri medzinárodných firiem.
Internetový denník Aktuality.sk v sérii článkov opísal, že Balciar s rodinou vlastní byt v Bratislave, Rimavskej Sobote, v Chorvátsku a k tomu pätnásť apartmánov pod zjazdovkou na Táľoch v Nízkych Tatrách. Hodnota týchto nehnuteľností môže dosahovať až jednotky miliónov eur. Balciar podľa novinárov všetko vyplatil, nič nemá zaťažené hypotékou.
Pred pár dňami navyše reportéri Aktualít zistili, že v Nízkych Tatrách stavia ešte aj novú chatu na mimoriadne lukratívnom mieste vo výške 1400 metrov nad morom, kde nikto iný podobné privilégium nezískal.
Od podnikateľa blízkeho mafiánskej skupine černákovci totiž kúpil pozemky, na ktorých kedysi stála vojenská chata Barbora. Balciar následne dostal povolenie chatu zbúrať a postaviť nanovo.
Po turistickom chodníku tak v posledných týždňoch jazdilo nákladné auto s betónom, čo opozícia prirovnala k manierom komunistických funkcionárov.
Kto vlastne je generál Balciar, ktorého viac než práca preslávil jeho majetok? A ako pod ním vojenská tajná služba funguje?
Vykradnutý trezor
Začnime opisom toho, akej organizácii Balciar od volieb 2016 šéfuje. Slovensko má dve tajné služby, z toho jednu vojenskú, ktorá vznikla za druhej Ficovej vlády zlúčením vojenskej rozviedky a kontrarozviedky.
V demokratických krajinách tento typ organizácie slúži primárne na to, aby zisťovala a vyhodnocovala informácie o možnom vojenskom ohrození krajiny. Na Slovensku zároveň poskytuje svojim šéfom príležitosti robiť aj rôzne pochybné obchody. Široká verejnosť sa o tom naplno dozvedela v júni 2013.
Pred novinárov sa vtedy postavil plukovník Vladimír Suchodolinský, ktorý odhalil machinácie vo vojenských tajných službách za čias prvej Ficovej vlády.
Jeho správa detailne opisovala, ako veliaci dôstojníci „manipulovali s finančnými prostriedkami a s majetkom vojenskej spravodajskej služby tak, že z toho mali osobný prospech oni alebo aj tretie osoby“. V machináciách išlo o napríklad nevýhodné predaje bytov a domov, ktoré končili u ľudí spriaznených s vedením organizácie; v správe sa písalo dokonca aj o vykradnutom trezore v budove tajnej služby.
Aféra sa okrem iných dotkla Ľubomíra Skuhru, Balciarovho niekdajšieho nadriadeného, ktorý najprv v čase prvej Ficovej vlády viedol jednu z vojenských služieb, aby sa za druhej Ficovej vlády do tejto funkcie vrátil.
Podľa zistení denníka SME spomínala Suchodolinského správa aj samotného Balciara, na ktorého mala byť prepísaná jedna z nehnuteľností tajnej služby, ktoré chceli z evidencie vyradiť. Prevod sa však napokon neuskutočnil.
Kauza tunelovania tajných služieb napokon vyšumela dostratena, polícia za éry ministra vnútra Roberta Kaliňáka prípad v apríli 2015 odložila. O niekoľko mesiacov neskôr zomrel Suchodolinský, ktorý trpel na rakovinu.
Lukratívne IT zákazky
Už menej sa vie, že Vojenské spravodajstvo má vplyv aj na mnohomiliónové nákupy v oblasti informačnej techniky. Táto kompetencia naň v tichosti prešla v čase, keď rezortu obrany šéfoval minister Martin Glváč zo Smeru.
„Až dovtedy mal IT zákazky na starosti na to určený odbor na ministerstve obrany, ten bol však príliš na očiach,“ hovorí tieňový minister OĽaNO Jaroslav Naď, ktorý predtým pôsobil na ministerstve obrany.
Následne časť kompetencií zverili Vojenskému spravodajstvu. Vojenské spravodajstvo odvtedy pripravuje podklady, na základe ktorých sa buď urobí súťaž, alebo samo navrhne firmu, s ktorou ministerstvo potom podpíše rámcovú zmluvu.
„Vojenská tajná služba sa tak stala rozhodujúcim článkom pri rozdeľovaní peňazí na armádne IT zákazky,“ hovorí Naď.
Pôvodne to fungovalo tak, že Vojenské spravodajstvo len dávalo „pečiatku“, že nakupované systémy sú zabezpečené pred zneužitím. Za Glváča však získalo právomoc hovoriť aj do toho, akým spôsobom sa budú systémy nakupovať, a to nie len pre vojenských tajných, ale aj pre ďalšie zložky armády.
„Má to podobnú logiku, ako keby vám prišiel do bytu revízny technik skontrolovať elektrinu a rovno by vám vybral aj novú práčku. Je to absolútne nesystémové opatrenie,“ hovorí bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Pavel Macko, ktorý je momentálne v strane Spolu.
Prečo k tomuto presunu na Vojenské spravodajstvo došlo?
Denník N sa na to spýtal exministra Glváča, ktorý však na otázky neodpovedal.
Priestor na úplatky
O slovenských IT zákazkách je už niekoľko rokov známe, že poskytujú skvelý priestor na prípadnú korupciu. Točia sa v nich stovky miliónov, málokto im rozumie a umožňujú veľkú „kreativitu“ pri naceňovaní toho, koľko stojí programovanie nejakého systému alebo licencia na jeho použitie.
Pri známom projekte OPIS (Operačný program Informatizácia spoločnosti), ktorý sa realizoval za druhej Ficovej vlády, štát zazmluvnil obchody za 1,6 miliardy eur. Časť subdodávok získali napríklad firmy ako DWC Slovakia či Sevitech, v ktorých podnikala rodina Jozefa Brhela, jedného z takzvaných mecenášov Smeru.
A takéto možnosti poskytujú aj vojenské IT zákazky, na ktorých sa podieľa Vojenské spravodajstvo. Podľa aktuálnych plánov chce slovenská armáda do roku 2030 investovať do informačných a komunikačných systémov vyše 700 miliónov eur.
Do výberu dodávateľov vidí len málokto, väčšina zmlúv s víťazmi nie je verejná. „Systém IT zákaziek v armáde je priam predurčený na to, aby sa tam strácali peniaze a vznikal priestor na korupčné správanie,“ hovorí Naď.
Ministerstvo obrany však na tomto systéme neplánuje nič meniť. K otázkam na Vojenské spravodajstvo napísalo, že jeho aktivity musia podliehať utajeniu. K samotným IT nákupom dodalo, že Vojenské spravodajstvo nie je obstarávateľ, pretože konečným článkom v reťazci je ministerstvo.
„Vojenské spravodajstvo neobstaráva pre ozbrojené sily informačné technológie. Ministerstvo obrany má na tieto činnosti vlastnú organizačnú zložku. Činnosť Vojenského spravodajstva podlieha ochrane utajovaných skutočností v zmysle príslušných zákonov,“ napísala hovorkyňa Danka Capáková.
Policajt medzi vojakmi
Takto nastavenú organizáciu prevzal po voľbách 2016 Balciar, pôvodným povolaním policajt. Ako absolvent Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre nastúpil do vtedy ešte Zboru národnej bezpečnosti, robil vyšetrovateľa, až v roku 2004 prestúpil do vojenských tajných služieb, kde urobil rýchlu kariéru.
Už v roku 2013, zhruba desať rokov po svojom prestupe, z neho bol zástupca riaditeľa Skuhru, fakticky druhý muž zlúčeného Vojenského spravodajstva.
Hoci nikdy neslúžil vo vojenskej misii, rád chodil vo vojenskej uniforme ovešaný vyznamenaniami. Jeho kritici o ňom vtipkovali, že nosí viac medailí než partizáni zo Slovenského národného povstania.
Keď potom v roku 2016 prišli na rezort obrany nominanti SNS, Balciar vymenil svojho dovtedajšieho nadriadeného Skuhru, čím sa do značnej miery zachovala kontinuita. Aj preto niektorí opoziční politici tvrdia, že Balciar v skutočnosti nie je človekom SNS, ale Smeru, za ktorého éry v tajnej službe postupoval.
„Z neoficiálnych informácií vyplýva, že počas povolebných rokovaní sa koalícia dohodla, že ministerstvo obrany síce získa SNS, ale post šéfa Vojenského spravodajstva obsadí Smer,“ hovorí Naď.
Dostihy v generálskych hviezdach
Po voľbách bolo o Balciarovi počuť len príležitostne, najčastejšie v súvislosti s raketovým povyšovaním. Balciar mal už pri svojom vymenovaní za riaditeľa hodnosť jednohviezdičkového generála, hoci jeho predchodcovi Skuhrovi „stačil“ aj plukovník.
V ďalších rokoch ho minister Peter Gajdoš (SNS) pri každej príležitosti navrhol povýšiť o ďalšiu generálsku hodnosť, čomu prezident Andrej Kiska vždy vyhovel.
Z brigádneho generála Balciara sa tak už v apríli 2016 stal generálmajor, o rok neskôr generálporučík, až v roku 2018 Balciara povýšili do najvyššej možnej hodnosti armádneho (štvorhviezdičkového) generála.
V slovenskej armáde tým došlo k absurdnej situácii, ktorá pripomínala pomery v latinskoamerických juntách. Balciar získal vyššiu hodnosť než nový náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko, ktorý je prvým mužom armády. Zmeko vo „frčkách“ Balciara dobehol až tento rok v máji, keď aj jemu Kiska na návrh ministra udelil štvrtú generálsku hviezdu.
„Na základe dosiahnutých výsledkov Vojenského spravodajstva pod mojím velením som bol prezidentom Slovenskej republiky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov povyšovaný do generálskych hodností,“ napísal Balciar k svoju povyšovaniu pre server Aktuality.
Pripravený Balciar
Do širšieho povedomia sa Balciar dostal až v marci 2019, keď Aktuality informovali o jeho početných nehnuteľnostiach. Balciara si následne predvolal parlamentný výbor pre kontrolu vojenského spravodajstva, aby tieto veci prišiel vysvetliť.
Jeden z Balciarových argumentov znel, že na pomery štátnej správy má vysoko nadštandardný príjem. Poslancom podľa zákulisných informácií povedal, že jeho mesačný plat dosahuje až desaťtisíc eur, čo je viac, než berie dokonca aj minister. „Nadobudnutý majetok skutočne zodpovedá jeho príjmom,“ obhajoval Balciara minister Gajdoš.
Rokovanie výboru bolo vzhľadom na jeho charakter neverejné, Balciarovo vysvetľovanie počuli len príslušní poslanci. Aj tí opoziční sa však zhodujú, že Balciar prišiel veľmi dobre pripravený. Priniesol si niekoľko šanónov dokumentov a na každú otázku sa snažil odpovedať.
„Ukazoval svoje výplatné pásky, ukazoval faktúry, ukazoval kúpne zmluvy. O viacerých nehnuteľnostiach hovoril, že ich cena je výrazne nižšia, než písali novinári, pretože ich kupoval v zlom stave,“ hovorí poslanec a exminister obrany zo SaS Ľubomír Galko.
„Nedokázali sme to preveriť“
Poslanci však zároveň tvrdia, že nemali čas ani kapacitu si pravdivosť Balciarových všetkých tvrdení overiť. Balciar napríklad tvrdil, že časť nehnuteľností kupoval spoločne s otcom a ďalšími rodinnými príslušníkmi.
„Ďalej sme sa už nedostali. Nemali sme možnosť zisťovať, či jeho rodinní príslušníci mohli zarobiť toľko peňazí, aby si tieto nehnuteľnosti mohli dovoliť,“ hovorí poslanec OĽaNO Eduard Heger.
Poslanci preto Balciarovi navrhli, aby dokumenty poskytol aj novinárom, čo on odmietol. Serveru Aktuality poslal len rozsiahle vyjadrenie, v ktorom vysvetľuje, že z pohľadu zákona si svoje povinnosti splnil.
„Všetky podstatné údaje vzťahujúce sa k majetku sú obsahom mojich majetkových priznaní profesionálneho vojaka, čím som si splnil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť,“ uviedol Balciar.
K tomu doplnil, že dokumenty nemôže ukázať preto, lebo nemá súhlas ďalších spoluvlastníkov nehnuteľností (teda svojich rodinných príslušníkov).
„Keďže nie som výlučným vlastníkom nehnuteľností a nedisponujem takým privolením ďalšieho spoluvlastníka, ktoré by ma oprávňovalo tieto skutočnosti sprístupniť akýmkoľvek iným spôsobom,“ dodal Balciar.
Galko: je ústretovejší
Balciar hovorí, že Vojenské spravodajstvo sa pod jeho vedením výrazne posunulo dopredu. Tým vysvetľuje aj svoje povyšovanie do stále vyššej generálskej hodnosti.
„Za môjho pôsobenia došlo k rozvoju spôsobilostí Vojenského spravodajstva, k podstatnému zefektívneniu veliteľskej a riadiacej štruktúry, zlepšilo sa využívanie inštitucionálnych vedomostí, poznatkov a skúseností, zvýšila sa kredibilita služby doma i v zahraničí,“ hovorí.
Ako príklad spomína slovensko-poľský projekt Centra výnimočnosti NATO pre oblasť kontrarozviedky, ktoré vzniklo v Krakove, alebo zriadenie Centra pre kybernetickú obranu Slovenskej republiky. „Tým sa Vojenské spravodajstvo stalo národnou autoritou na obranu kyberpriestoru,“ hovorí Balciar.
Faktom je, že aj niektorí kritici oceňujú zmeny, ktoré prinieslo Balciarovo pôsobenie na čele tejto organizácie. „K pozitívam súčasného riaditeľa určite patrí väčšia ochota odpovedať poslancom na ich otázky. Aj jednotlive body na výboroch sú vďaka tomu spracovávané detailnejšie než v minulosti,“ hovorí Galko.
Súkromná vec generála
S ďalšími bodmi už je to zložitejšie. Napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa podľa Naďa zásluhy Vojenského spravodajstva preceňujú.
Napríklad vlani na jeseň premiér Peter Pellegrini oznámil, že vojenskí tajní odhalili kybernetický útok smerujúci na systémy ministerstva zahraničia, ktorého cieľom bolo ukradnúť citlivé diplomatické dokumenty.
„V skutočnosti tento útok odhalili experti na ministerstve zahraničia. Vojenské spravodajstvo nemá kapacity tohto typu, oni útok len oficiálne zadokumentovali,“ vraví Naď.
Aj s dôveryhodnosťou Vojenského spravodajstva je to podľa neho horšie. „Balciara na medzinárodnej úrovni neberú príliš vážne. Na jednej strane treba určite oceniť projekt Centra výnimočnosti v Krakove, na druhej strane za jeho pôsobenia ochabli kontakty s niektorými dôležitými spojencami,“ hovorí Naď.
Prestíž Vojenského spravodajstva podľa SaS i OĽaNO v súčasnosti najviac ohrozuje samotný Balciar pochybnosťami okolo svojho majetku. Preto vyzvali ministra obrany, aby Balciara odvolal.
„Na človeka v jeho postavení musia byť kladené také nároky ako na vysokopostaveného ústavného činiteľa. V záujme Vojenského spravodajstva by mal odísť, aby nekazil jeho reputáciu,“ hovorí Galko.
Minister Gajdoš však povedal, že na takýto krok nevidí dôvod. Chatu v Nízkych Tatrách i Balciarove majetkové pomery považuje za jeho privátnu vec.
Keď sa ho v utorok novinár televízie Markíza spýtal, či bude pátrať po okolnostiach výstavby Balciarovej chaty, Gajdoš odpovedal, že nie je pátrač.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
