Denník N

10 zamorených miest Slovenska: mazľavá ropa, benzín po Rusoch aj hrdzavé sudy

Novácke chemické závody dnes. Z minulosti po nich zostalo mnoho chémie v pôde aj vode. Foto - TASR
Novácke chemické závody dnes. Z minulosti po nich zostalo mnoho chémie v pôde aj vode. Foto – TASR

Niečo nám tu nechali Sovieti, ale väčšinu krajiny sme si zničili sami.

Viac ako stovka miest na Slovensku je tak vážne znečistených, že im experti prisúdili najvyšší stupeň nebezpečenstva. To však nič neznamená. S mnohými z nich majitelia pozemkov a ani štát nič nerobia.

Do pôdy, podzemnej vody a prírody sa tak dostávajú toxické látky. Väčšina z nich pritom začala unikať ešte za komunizmu, keď bolo znečisťovanie bezhlavé.

Aj v spolupráci s expertom na životné prostredie sme zostavili zoznam desiatich oblastí znečistených priemyslom a chémiou. Nedá sa povedať, ktoré patria medzi najviac znečistené. Tieto sú však určite v prvej päťdesiatke.

1. Chemko Strážske, inšpektori fotili zabudnuté sudy

Chemická fabrika, ktorá zamorila aj Zemplínsku šíravu. Polychloridbifenyly (PCB) kedysi považovali za neškodné. V skutočnosti sú však toxické, držia sa v organizme a napríklad zvyšujú riziko infarktu a srdcových chorôb. Inšpektori Organizácie OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) zdokumentovali v starých skladoch fabriky zanedbané a hrdzavé sudy.

chemko_unido
Sudy v starom sklade Chemko Strážske, ako ich zachytili ľudia Organizácie OSN pre priemyselný rozvoj. Foto – UNIDO

Znečistenie z fabriky dodnes presakuje z odpadového kanála a šíri sa v smere prúdenia podzemných vôd a až smerom do územia, kde sú zdroje vody pre Michalovce. Znečistenie je aj v sedimentoch Zemplínskej Šíravy.

2. Sliač a Lešť, bratská pomoc

Od invázie v roku 1968 až do odsunu v roku 1991 bola na letisku Sliač základňa a letectvo sovietskej Strednej skupiny vojsk, pôsobili tam tisícky vojakov bojových a transportných jednotiek. Letecký benzín na letisko prepravovali potrubím, po vojakoch zostalo obrovské pole nasiaknuté ropnými látkami. Po Sovietoch dekontaminovali 23-tisíc kubických metrov znečistenej zeminy a odčerpali tri milióny kubíkov kontaminovanej podzemnej vody. To sa však netýka letiska juh, ktoré nesanovali. Práve pri ňom svieti, že za posledných päť rokov ani neanalyzovali vzorky.

Sovietska armáda obsadila aj Lešť, vybudovala si tam cvičné priestory, kryty, sklady pohonných hmôt a aj mostíky na umývanie techniky. Práve časť s názvom Garážové dvory je najviac znečistená. V oblasti vyhynuli ovocné stromy, vinič zmizol a všade sú samé lúky.

Sovietske vrtuľníky opúšťajú Sliač. Nechali po sebe mnoho svinstva. Foto – archív TASR

„Výstavbou viacerých zdrojov pohonných hmôt, skladov a technických servisov sa vytvorili veľké možnosti znečistenia podzemných vôd a pôdy,“ píše sa v publikácii Ochrana prírody v oblastiach využívaných bývalou sovietskou armádou.

V zemi sú ropné produkty, v podzemných vodách tiež, hoci už lokalitu čistili. „Nie je vylúčená kontaminácia vôd hlbokého obehu a zdrojov v okolí lokality,“ uvádza register záťaží.

3. Tri rany Bratislave: Slovnaft, Dimitrovka a letisko

Časť Bratislavy v širšom okolí bratislavského Slovnaftu je viacnásobne zasiahnutá množstvom havárií z rôznych fabrík. Zo Slovnaftu uniklo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia veľké množstvo ropných látok a odvtedy sa musí monitorovať široké okolie. Po roku 2000 dostali únik definitívne pod kontrolu a znečistenie ropnými látkami je už iba pod samotným areálom Slovnaftu. Okolo fabriky však museli vybudovať obrovskú sieť vrtov a nonstop odčerpávajú hektolitre znečistenej vody.

dimitrovka5
Stará fabrika bratislavskej Dimitrovky. Foto – F. Zervan

Práve merania Slovnaftu odhalili ďalšie výrazné zamorenie, ktoré však zatiaľ nikto neodstraňuje. Pochádza zo zasypanej skládky bývalých chemických závodov bratislavskej Dimitrovky. V zemi sú tony chemického odpadu, ktoré nie sú nejako výraznejšie izolované. Keď pri napustení Vodného diela Gabčíkovo stúpli podzemné vody, chémia ich zamorila. Vzniklo tak podzemné toxické jazero, nebezpečné látky sa podzemnými vodami podľa meraní pre Slovnaft dostali už osem kilometrov ďaleko a prúdia ďalej.

Oblasť navyše zamorili aj úniky ropných látok z neďalekého letiska.

4. Srdce z ropy

Mazľavá ropná skládka je zasa na opačnom konci Bratislavy v Devínskej Novej Vsi.

Ropný odpad vznikal spracovaním ropy kyselinou sírovou v bývalej bratislavskej rafinérii Apollo. Vyvážali ho za mesto, dnes je to neďaleko obytnej zóny. Na veľkej ploche tam je tmavá hmota, ktorá v lete teplom mäkne. Toxický je aj výluh, ktorý vzniká, keď na odpad prší. Skládku už od decembra minulého roka likvidujú za 12,5 milióna eur z eurofondov. Odpad odvážajú do spaľovne.

Ropné jazero v bratislavskej Devínskej Novej Vsi. Foto – TASR

5. Manufaktúra na ortuť

Ortuť sa v Rudňanoch ťažila už dávno pred vpádom Tatárov a v Československu bola v Rudňanoch aj jediná továreň, ktorá kov spracovávala. Za sebou zanechávala zamorené územie a odpad, kde sa podľa slov profesora Ondreja Hronca ráno spolu s rosou lesknú na povrchu rastlín kvapky nebezpečnej látky.

Ortuť v ovzduší aj v pôde je jedna z najnebezpečnejších environmentálnych záťaží, do pôdy sa dostáva buď priamo z ťažby, alebo z odpadov, ktoré vznikli po jej spracovaní. Látka nie je rozpustná, ale podlieha vyparovaniu sa. Ak sa v nej pestujú rastliny určené na konzumáciu, sekundárne sa ňou môžu otráviť aj ľudia.

6. V Jelšave je mesačná krajina

Keď sa človek prejde po pôde v okolí bane, kde sa v Jelšave ťažil magnezit, má pocit, že je na mesiaci. Nerastie tu takmer nič, iba burina psinček a špeciálny druh vysokej trstiny.

Na vrchole kopca sú tri topole, ktoré tu rastú iba vďaka tomu, že ich korene sú položené nižšie ako kontaminovaná vrstva pôdy. Tá je prealkalizovaná, má vysokú koncentráciu vodíkových iónov. Má pH vysoké 7 – 8 až 9,5 čo znamená, že v nej neexistuje žiadny život. Ak tu zasadíte semienko a na jar ho vyhrabete, bude ako mumifikované. Vysoký obsah horčíka v pôde nie je primárne nebezpečný pre človeka, pretože ten sa z organizmu vyplaví. Nedostatok flóry však spôsobil, že sa pôda ľahko zosúva, a celé okolie spolu s pôdami a údoliami je poznačené vysokými ryhami. Spôsobila ich erózia pôdy.

7. Výluh z koží do Váhu

V bývalých kožiarskych závodoch bolo viacero skládok látok nebezpečných pre vody, napríklad aj s chrómom. Neďaleko hlavného toku Váhu sú dokonca kalové polia. Prieskum z roku 2003 potvrdil prekročenie limitov pre podzemné vody aj pôdu. Lokalita nie je podľa registra záťaží monitorovaná.

8. Nováky, samá chémia

Chlorovodík, propylénoxid, metanol, amoniak bezvodý, acetón, acetylén a 46 ďalších nebezpečných látok objavili počas prieskumov v Nováckych chemických závodoch. V areáli závodu bolo množstvo zdrojov znečistenia ako jamy ťažkých olejov, je tam znečistená pôda aj podzemné vody. Nebezpečné látky sa rýchlo šíria do prostredia, podzemné vody tam prúdia pomerne rýchlo. A dostali sa „zrejme aj do povrchovej vody rieky Nitry,“ píše sa v registri environmentálnych záťaží.

Aktivisti z Greenpeace protestovali v Novákoch proti znečisťovaniu riek. Foto – TASR

9. Petrochema do Hrona

Pri výrobe minerálnych olejov a pri manipulácii s ropnými látkami unikali látky do okolia. V osemdesiatych rokoch minulého storočia dokonca unikli ropné látky aj do blízkeho Hrona. Cestu k rieke už zastavila podzemná tesniaca stena vybudovaná pozdĺž areálu.

10. Ťažké stroje zabíjali ryby

V Závodoch ťažkého strojárstva Hriňová vyrábali napríklad aj prevodovky pre Bojové vozidlo pechoty BVP. Na čistenie súčiastok používali chlórované uhľovodíky, ktoré unikali do okolia. Keď v roku 2005 prišlo k havárii a v blízkom toku hromadne uhynuli ryby, urobili tam experti prieskum znečistenia. Ten potvrdil staré znečistenie v okolí galvanizovne v hĺbke až tri metre pod terénom. Laboratórne testy potvrdili tiež ďalšie nebezpečné látky.

+ Zápach z kovu aj papiera

Do tohto zoznamu sa dostali len významné zamorenia pôdy a vody a nie znečistenie ovzdušia. Čistotu vzduchu merajú meteorológovia a vyjadrujú ju počtom prašných dní za rok. V posledných rokoch je najviac prašných dní vo Veľkej Ide, dedinke neďaleko košickej oceliarskej fabriky US Steel. Za rok tam limit prekročili počas 97 dní. Predbehli tak aj Ružomberok, ktorý dlho na špici držali tamojšie papierne.

US Steel zhora. Foto – TASR

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie