Denník N

Telocvikár a youtuber: Najslabší nesmie ísť do brány

Dávid Zeman. Foto: archív Dávida Zemana.
Dávid Zeman. Foto: archív Dávida Zemana.

Aj dieťa, ktoré necvičí, môže byť súčasťou telesnej výchovy. „Jedna kolegyňa dala necvičiacim vyrábať šachové figúrky,“ hovorí telocvikár, propagátor telesnej výchovy a zakladateľ projektu Telocvikari.sk Dávid Zeman.

Pamätám si, že na telesnej výchove sme v jednom z ročníkov buď dobiehali zameškané učivo z iných predmetov, alebo sme dostali loptu a hrali futbal. Môže byť 45 minút futbalu plnohodnotnou telesnou?

Pokiaľ telocvikár seriózne vedie futbalový blok aj s prípravnými hrami a na poslednej hodine nechá deti hrať, je to v poriadku a nemal by som žiadne výhrady. Pokiaľ však deťom len hodí loptu a každú hodinu len hrajú tú istú hru, nie je to plnohodnotná telesná výchova.

Základným zmyslom telesnej výchovy je pestrosť a cieľom je budovať u detí vzťah k športu – aby objavovali svoje hranice a mali šport rady, aj keď odídu zo školy.

Malo by byť cieľom telocvikára deťom športové aktivity iba ukázať alebo ich aj niečo naučiť?

Snahou telocvikára by malo byť deti zoznámiť s rôznymi športmi a mal by sa snažiť ich aj niečo naučiť, ale súčasťou toho musí byť ukážka. Ak ich chce naučiť kotúľ vpred, mal by im ho názorne predviesť.

Pýtam sa preto, že ako dieťa som nevedel urobiť stojku na hlave, aj keď som sa o to niekoľkokrát pokúšal. Mal som nepríjemný pocit, že si ublížim, ale telocvikár ma aj tak stále pobádal, aby som stojku urobil. Čo ak dieťa niečo naozaj nevie?

Pokiaľ je metodika správna, k stojke vedie nejaký postup. Spýtam sa preto protiotázkou. Zvládli ste na telesnej výchove jednoduchšie prvky ako kotúľ a robili pre stojku prípravné cvičenia? Alebo ste rovno robili stojku?

Najskôr sme mali kotúľ a ten mi nerobil problémy. Pri stojke som sa nedokázal zbaviť nepríjemných pocitov a neurobil som ju.

Každé dieťa má svoje hranice niekde inde, a pokiaľ na ne narazí, telocvikár by ich nemal nasilu prekračovať. Úlohou telocvikára je viesť dieťa tak, aby prekonávalo samo seba, ale určite nie za cenu strachu. Opäť sa vraciam k základnému cieľu, ktorým je budovať vzťah k športu, nie odpor a strach.

Skúmali ste, prečo deti nechcú cvičiť?

Sú riadne oslobodení, ktorí majú zdravotný problém a nemôžu cvičiť. Do kategórie oslobodených patria aj takí, ktorí si to nejakým spôsobom vybavili, pretože sa im skrátka nechce. Sú aj čiastočne oslobodení a dlhodobo necvičiaci.

Špecifickým prípadom sú takzvaní helikoptéroví rodičia. Ide o rodičov, ktorí sú natoľko

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Radíme športovcom

Rodičovstvo

Rozhovory

Teraz najčítanejšie