Vo svete uspeli, doma v Československu boli doteraz takmer zabudnutí. Príbeh Ascherovcov je ako detektívka

V mladosti ako profesionálny lyžiar schádzal krkonošské či tatranské svahy a rovnako šialene vstúpil aj na pole svetovej módy. Zika Ascher sa stal inšpiráciou pre atraktívnu knihu z vydavateľstva Slovart a Umeleckopriemyselného múzea v Prahe. Nemenej dôležitá bola aj jeho manželka a spolupracovníčka Lída. Silný príbeh dvoch českých rodákov, ktorých nepriaznivá doba vyhnala za hranice a nový život začali v Londýne, spracovala autorka Konstantina Hlaváčková a knihu v neprehliadnuteľnom pivonkovom prebale graficky pripravili Štepán Malovec a Kristina Ambrozová. Kniha prišla na svet v súvislosti s výstavným projektom Umeleckopriemyselného múzea v Prahe, ktorý tam môžete vidieť do polovice septembra.

Medzi Anglickom, Francúzskom a USA

Náročný výskum sa začal na podnet syna Ziku a Lídy, Petra Ashera. Napísať knihu o Ascherovcoch, ktorí v oblasti textilného dizajnu už získali medzinárodné uznanie, avšak doma boli takmer zabudnutí, bolo nepochybne veľkou výzvou. ­

Pre Umeleckopriemyselné mú­zeum, ktoré nevlastní žiaden artefakt tejto značky, bola príprava výstavy produkčne náročným sústom, kde zohrala dôležitú rolu spolupráca s najväčšími svetovými múzeami, ktoré zapožičiavali svoje zbierky. Pre Konstantinu Hlaváčkovú to znamenalo náročnú prípravu a štúdium materiálov v rodinnom sídle Petra Aschera v USA, ale aj ďalšie cesty a zháňanie informácií o zbierkach v múzeách či archívoch.

Kniha je veľkoryso koncipovaná, doplnená množstvom rodinných fotografií, rešeršami dobovej tlače, obchodnými písomnosťami, reprodukciami textílií a vzorníkov, pôvodnými poznámkami a korešpondenciou, exkluzívnymi módnymi fotografiami módnych domov či reprodukciami módnych žurnálov. Uzatvára ju autentická spomienka na detstvo a rodinnú firmu písaná Petrom Ascherom. Obrazovo bohato dokumentovaný príbeh podnikateľského zázraku jedného manželského páru, ktorý v živote sprevádzalo nadšenie z krásy, nadanie stálo popri pracovitosti, neopúšťala ich precíznosť a cieľavedomosť, doplnená istou dávkou šťastia.

Praha medzivojnová

Zika Ascher sa narodil v roku 1910 do rodiny, ktorá sa zaoberala predajom textilného tovaru už niekoľko generácií. Zikmund a jeho brat Josef si v roku 1933, po smrti svojho otca, otvorili vlastný obchod s textilným tovarom v centre Prahy, takmer oproti obchodu svojho strýka Jindřicha. Orientovali sa najmä na dovoz francúzskych a anglických módnych látok, ale súčasťou ponuky boli tiež tlačené látky z domácich závodov, predovšetkým továrne Josefa Sochora vo Dvore Králové. Ich podnik až do začiatku druhej svetovej vojny rýchlo nadobudol popularitu, reklamy ich firmy sa objavovali pravidelne i v dobovej tlači.

Vzťah k židovstvu bol v rodine rozporuplný, časť rodiny bola vychovávaná v sekulárnom duchu – „bez vyznania“. K životnému štýlu mladej generácie jeho sociálnej vrstvy v tom čase patril šport, jazda na automobile, iste i bohatý spoločenský život. Zika patril k veľkým milovníkom lyžovania a bol jedným z najlepších domácich lyžiarov tridsiatych rokov.

Niekedy okolo roku 1937 sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Lídou Tydlitátovou, vzdelanou absolventkou školy vo Švajčiarsku, zapísanou v Prahe na Obchodnú školu. Nasledujúce udalosti nabrali rýchly spád. Pravdepodobne na žiadosť Lídy sa dal Zika pokrstiť a krátko potom, začiatkom roku 1939, sa konala rýchla svadba.

Tesne pred obsadením Československa nacistickými vojskami odišli do Nórska na svadobnú cestu, naspäť sa však už nevrátili.

Vojnový azyl

I keď je pravdepodobné, že emigráciu už vopred plánovali, vyhlásenie Protektorátu v priebehu ich svadobnej cesty toto rozhodnutie definitívne potvrdilo. Keď v marci 1939 docestovali do Británie, bolo dôležité získať víza. V tom čase to nebolo vôbec jednoduché, napokon im však pomohli kontakty cez britský lyžiarsky klub, ktorý sa za manželov zaručil. Prvé momenty v novom prostredí boli náročné, obaja sa začali rozhliadať, ako v čase surovinového nedostatku a strachu z pravidelného bombardovania vôbec prežiť. Ziku navyše odvelili do Československej armády v Británii, v roku 1943 ho však, s chronickým ochorením, z vojenskej služby prepustili.

Bol to dôležitý impulz pre Lídu, ktorá síce nemala umelecké vzdelanie, zo dňa na deň sa z nej však stala textilná dizajnérka. Začala navrhovať textilné potlače a ponúkať ich módnym domom. Prvé úspechy dosiahla u Edwarda Molyneuxa, ktorý návrhy odkúpil. Napriek mnohým kompliká­ciám, ktoré podnikanie v tom čase sprevádzali, sa v roku 1942 podarilo oficiálne zaregistrovať spoločnosť Ascher (London) Ltd., s Lídou a Zikom vo funkcii riaditeľov.

Značka Ascher: umenie na textile

Aktívne pracovné nasadenie a schopnosť nadviazať na skúsenosti z podnikania v Československu bolo pre Aschera výhodou, začali pracovať vo vlastnej tlačiarenskej dielni a postupne tiež s ďalšími textilnými fabrikami. Ešte pred skončením vojny rozbehli spoluprácu s rôznymi umelcami. Takýto postup bol síce známy už pred vojnou v Československých textilných závodoch, avšak v novom prostredí sa do oslovovania významných umelcov pustili s novým zanietením. V tomto období tiež rástol záu­jem o šatky, ktoré sa stali obľúbeným módnym doplnkom, mohli sa rôzne uviazať a v prípade núdze slúžili ako základný materiál na jednoduché blúzky či šaty. Limitované návrhy štvorcových šatiek s autorským motívom a podpisom tak získali od mnohých známych osobností, napríklad Henryho Moora, Feliksa Topolskeho, Henriho Matissa, Andrého Deraina, Cecila Beatona, Alexandera Caldera a ďalších.

Záujem o novinky, technologická precíznosť pri príprave tlače a Ascherovo nadšenie a obchodnícky duch boli prvými krokmi k ich veľkému úspechu. Vďaka Konstantine Hlaváčkovej, ktorá skúmala množstvo korešpondencie v rodinnom archíve, môžeme získať predstavu o spôsobe komunikácie Ascherovcov s umelcami, o ich vzájomných pracovných a neraz i priateľských vzťahoch. Zladiť kreatívne povahy, ktoré mali v hlave predstavu jasného výsledku, sprevádzané autorským perfekcionizmom, boli produkčne náročnou výzvou. Manekýnky pózujúce so šatkami, ale aj fotografie s umelcami či pri práci v dielni, sú zaujímavým a vzácnym dokumentačným zdrojom. Po skončení vojny boli šatky predstavené na viacerých výstavách v rôznych krajinách, na konci roku 1947 sa ocitli aj v pražskom Mánese. Len dva mesiace po skončení výstavy sa v Československu uskutočnil komunistický prevrat, v rovnakom čase získali Ascherovci v Londýne trvalý pobyt a britské štátne občianstvo.

Hviezdy Haute Couture

Okrem šatiek a tlačených tapisérií sa značka venovala naďalej najmä textilnej metráži. Po vojne postupne záujem o látky z Ascherovej dielne narastal. Boli charakteristické výraznými vzormi, ktoré sa stali pre renomované módne dielne neprehliadnuteľné. Pivónie, hyacinty či narcisy rozkvitli na šatách a po časoch vojnového uskromňovania sa stali hitom veľkých módnych značiek. Lietali na nich pestrofarebné vtáčiky aj včely. Od florálnych vzorov ponuka pokračovala k abstraktnejším motívom, bodkám, linkám či káru. Ocitli sa na šatách slávnych módnych domov ako Dior, Balenciaga, Lanvin, Cardin či Yves Saint Laurent.
Ascherovci dokázali veľmi flexibilne reagovať na potreby trhu a zachytávať vplyvy umenia i módne trendy. Zaujímal ich nielen vizuálne podnetný svet farieb a vzorov, ale aj nové materiály. Najmä od 60. rokov s rastom záujmu o syntetické materiály, miešali napríklad kvalitnú vlnu so syntetickými vláknami. Rozbehli výrobu buklé zmes mohéru a nylonového vlákna alebo žinylku, či ďalšie veľmi efektné textílie s vysokým vláknom.

V 60. rokoch začala Lída navrhovať zo skladových zásob tiež odevy, pod značkou Lida Ascher Boutique zaznamenali rýchly úspech. Na prelome 70. rokov prišiel s trendom „hipíkov“ aj Ascherov záujem o orientálne a psychodelické vzory, v textile rozpracovávali etno prvky, a začalo sa vo veľkom tlačiť na lacnú, riedko tkanú bavlnu. Redizajnovala sa tradičná bavlnená čipka a experimentovalo s netkanými textíliami a koženkami. Dôležitou inšpiráciou bol pre Ascherovcov aj odkaz slovenských folklórnych motívov, ku ktorým sa radi vracali. Svet vysokej módy bol na ústupe, demokratizácia a masové rozširovanie módnych výrobkov sa dotkli aj tejto firmy.

Pulz módy a Ascherov odkaz

Textílie značky Ascher sa objavovali niekoľko dekád na významných módnych mólach, vstúpili do šatníkov anglickej aristokracie a známych hereckých hviezd, pravidelne sa publikovali na stránkach módnych magazínov ako napríklad Vogue či Harpers Bazar.

Rodinný príbeh nebol však len prechádzkou ružovou záhradou, podniku sa dotkla hospodárska kríza 70. rokov, strata talianskych tlačiarov, ale i celková kríza textilného priemyslu pod tlakom lacnejšieho tovaru z Ázie. V roku 1980 bol vyhlásený bankrot a obchodovať sa začalo prostredníctvom staršej firmy Norman Clare Ltd.

V tom čase už syn Peter založil vlastnú firmu Asher Studio v New Yorku. Lída Ascher zomrela v roku 1983 a Zika o deväť rokov neskôr. Záverečné nekrológy korunovali svojho majstra titulom „Prince of Prints“. Zika Ascher bol do posledných momentov pracovne aktívny a do Prahy sa rád vracal. Po nežnej revolúcii sa opäť mohol jeho osud intenzívnejšie prepojiť so starými priateľmi a veľmi pozvoľna sa začal oživovať jeho kreatívny odkaz.

Celý knižno-výstavný projekt je unikátny a stal sa malým dobrodružstvom, detektívkou, ale aj prejavom nadšenia malého tímu okolo Konstaniny Hlaváčkovej a produkcie Umeleckopriemyselného múzea. Za knihou tú kopu práce vidieť, príbeh sa takto konečne nestratí a pre mnohých bude aj istým zadosťučinením sledovať nezlomnosť a kreativitu osobností, ktorým nepriazeň doby napokon ponúkla úplne nové a nečakané výzvy.