Denník N

Dekan Lichner: My sa nemôžeme tváriť, že robíme teológiu, a život popri nás ide ďalej

Miloš LIchner. Foto N - Vladimír Šimíček
Miloš LIchner. Foto N – Vladimír Šimíček

Teológ Miloš Lichner je prezidentom Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu. Minulý týždeň organizoval jej kongres v Bratislave, na ktorom sa zúčastnilo viac ako dvesto teológov z celého sveta. Hovorí, že Európa stráca nádej, kým v treťom svete sa ľudia dokážu vyrovnať aj s väčšími trápeniami.

Minulý týždeň sa v Bratislave konala konferencia Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu. Čo je to za spoločnosť? 

V súčasnosti je to najväčšia európska zastrešujúca organizácia. Máme osemsto členov a okolo 2800 korešpondentov. Vznikla 5. januára 1989 v Kolíne nad Rýnom ako deklarácia teológov, preto sa aj volá Kolínska deklarácia. V podstate išlo o reakciu vyše dvesto teológov, ktorí neprijali menovanie nového kolínskeho arcibiskupa, čo vnímali ako snahu o prílišnú centralizáciu v cirkvi. Postupne sa k tomu pridala aj snaha u uchovanie akademickej slobody na teologických fakultách. Samozrejme, že po vážnych rozhovoroch sa mnohé veci podarilo vysvetliť. V súčasnosti je cieľom spoločnosti sieťovať európskych teológov, vymieňať si informácie a snažiť sa o to, aby bola zaručená kvalita teologického výskumu a sloboda bádania zväčša na teologických fakultách na štátnych, ako aj súkromných univerzitách.

Prečo práve tam?

V staroveku boli teológmi zväčša biskupi ako sv. Augustín, ktorí teológiu rozvíjali najmä v kázňach. Keď začala v stredoveku cirkev zakladať univerzity, boli to predovšetkým humanitné odbory a odvtedy sú súčasťou univerzít aj teologické fakulty. Viem, že prírodné a technické odbory nemajú radi, keď o sebe hovoríme ako o vednom odbore. Snažíme sa však udržať kvalitný akademický štandard ako každý iný odbor.

Nenáboženský človek môže namietnuť, že si síce môžete udržiavať štandard, ale celý systém teológie je postavený na zjavení. To teda neznie veľmi vedecky.

Ale veď aj prírodné vedy fungujú na určitých predpokladoch, na ktorých sa overuje ďalšia hypotéza. Každý prírodovedec z týchto predpokladov vychádza. Článok vo vedeckom teologickom výskume – podobne ako vo filozofickom výskume – musí spĺňať akademické štandardy. Dnes sa navyše ukazuje, ako veľmi potrebujeme humanitné vedy, napríklad etiku, ktorá takisto nevychádza z nejakých meraní.

Aký je rozdiel medzi Teologickou fakultou Trnavskej univerzity a trebárs bohosloveckou fakultou Univerzity Komenského?

My sa orientujeme na formáciu rehoľníkov a laikov, diecézne fakulty sa venujú formácii diecézneho kléru. Pre nás ako rehoľnú teologickú fakultu je navyše dôležité aj to, že intelektuálny apoštolát je jednou z priorít v našej reholi: to znamená, že práca na fakulte je súčasťou prežívania kňazského a rehoľného života.

Vašu fakultu navštevujú napríklad aj študenti z Vietnamu. Ako sa sem dostali?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie