Denník N

Panel expertov: 20 top ekonómov o tom, ako uvažovať o minimálnej mzde

O zvyšovaní minimálnej mzdy hovoria Kahanec, Kažimír, Mikloš, Molnárová, Ódor, Letovanec, Hagara, Haluš, Chovanculiak, Bláhová, Tóth, Kišš, Svorenčík, Čechová, Vašáková, Hirman, Pikus, Novysedlák, Suďa, Melioris, Ježíková a Ovčarik.

Dvadsiatke slovenských ekonómov, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo by ste poradili zvažovať členom vlády a poslancom parlamentu pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy?

Prečítajte si ich odpovede. Najprv citáty, ktoré vybral Denník E:

Prikláňam sa k riešeniu podľa vzoru Veľkej Británie a mnohých ďalších krajín, ktoré ustanovili nezávislú radu zloženú zo zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a nezávislých odborníkov a vedcov, ktorej mandátom je konsenzuálne sa dohodnúť na výške minimálnej mzdy a navrhnúť ju vláde.

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce


 

Očakáva sa, že budúci rok si budeme musieť všetci vo firmách poradiť so zníženým počtom objednávok. S tým môže byť, bohužiaľ, spojené aj škrtanie a prehodnocovanie nákladov. Ak sa na to pozriem z môjho pohľadu, môže byť pre mňa veľmi drahé zamestnávať práve tých najzraniteľnejších. Spomeniem napríklad dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nízkou kvalifikáciou či absolventov stredných škôl. Stále tvrdím, že teraz si určovali podmienky zamestnanci. Práce bolo dostatok.

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk


 

Napriek tomu, že v Rakúsku povinnú minimálnu mzdu stále nemajú, platová úroveň za Nemeckom nezaostáva. Ani veľmi solidárne škandinávske krajiny ako Dánsko a Fínsko nemajú minimálnu mzdu stanovenú zákonom, platová úroveň týchto krajín však nestagnuje.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners


 

Zvyšovanie (o to viac neadekvátne zvyšovanie) minimálnej mzdy vedie k rastu nezamestnanosti celkovo, špeciálne však medzi tými najmenej kvalifikovanými, teda najviac zraniteľnými. Zhoduje sa na tom veľká väčšina ekonómov, zďaleka nielen pravicových alebo liberálnych. Napríklad ľavicový nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman to povedal jasne: „Aký je efekt zvýšenia minimálnej mzdy? Každý študent ekonómie pozná odpoveď – vyššia mzda (minimálna) znižuje dopyt po práci, a teda vedie k nezamestnanosti“.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií


 

V menovej únii nie je ľahké získať naspäť časť stratenej konkurencieschopnosti, ak už raz uletíme s pomerom medzi nákladmi práce a produktivitou. Devalvácia meny je nemožná a znižovanie nominálnych miezd je zložité tak ekonomicky, ako aj politicky. Nápravný proces preto býva oveľa bolestivejší. Portugalci a Španieli by o tom mohli rozprávať.

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS


 

Pre niektorých zamestnávateľov môže byť zvýšenie minimálnej mzdy ďalším podnetom na to, aby hľadali spôsoby, ako nahradiť ľudí robotmi. Budú ich inšpirovať firmy ako Amazon, ktorý podniká aj u nás a v USA otvára obchody, kde tovar vykladajú stroje a zákazníci si ho len zoberú a vyjdú von, bez akejkoľvek pokladne.

Miroslav Pikus, IT špecialista


 

Niekedy je lepšie, keď necháme za ľudí rozhodovať automat. Platí to najmä pri otázkach nabitých emóciami a politikou. Ak by sa minimálna mzda zvyšovala (alebo znižovala) podľa dopredu dohodnutého pravidla, zvýšili by sme predvídateľnosť systému a ušetrili si každoročné doťahovanie sa v tripartite. Podobne to robia v Belgicku či v Holandsku.

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia


 

Vytvárať automaty v mzdových otázkach (60 % priemernej mzdy) je podľa mňa zlá politika.

Štefan Kišš, Hodnota za peniaze


 

Členom vlády a poslancom parlamentu by som pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy poradil, aby ňou nenarábali ľahkovážne. Je to vážna a legitímna (poväčšine ľavicová) agenda a zaslúži si viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Chce to skôr osadenie do volebného programu a následne aj do programového vyhlásenia vlády.

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií


 

Pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy by si poslanci mali ujasniť, čo chcú zvýšením minimálnej mzdy dosiahnuť. Ak je cieľom opatrenia zvýšiť čisté príjmy pracujúcich, zamestnancom s nízkymi príjmami by viac pomohlo zníženie ich celkového daňového zaťaženia – napríklad zvýšením odpočítateľných položiek.

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť


 

Napríklad Medzinárodný menový fond odporúčal Francúzsku zmraziť minimálnu mzdu presahujúcu úroveň 50 % priemernej. Opatrnosť s ďalším zvyšovaním minimálnej mzdy je v našom prípade teda tiež namieste.

Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky


 

Len tri krajiny majú minimálnu mzdu nad 60 %, a to Francúzsko, Slovinsko a Portugalsko; Estónsko, naopak, len na úrovni 40 % (údaje za 2014). Nájdenie spoločného európskeho riešenia pri takýchto výrazných rozdieloch môže byť náročnou úlohou.

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz, Zastúpenie Európskej komisie


 

Debata okolo minimálnej mzdy sa zvykne rámcovať ako súboj zamestnávateľov a zamestnancov. Problém je, že minimálna mzda vplýva aj na tretiu skupinu, a tou sú nezamestnaní. Dnes sa môže zdať, že nezamestnanosť nie je problém. Lenže to platí len pre západné Slovensko.

Róbert Chovanculiak, INESS


 

Zavedenie jednotnej minimálnej mzdy v celej EÚ by bolo pre chudobnejšie členské krajiny katastrofou. Ak by sa však jej zjednotenie netýkalo výšky, ale spôsobu jej určovania, ktoré by sa zafixovalo na rozumnom percente z priemernej mzdy v každej národnej ekonomike, bola by to znesiteľná cesta. Problém je, že politici sa málokedy dokážu zhodnúť na rozumných parametroch čohokoľvek. To by nemohli navrhovať minimálnu mzdu na úrovni 60 % slovenského priemeru.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk


 

Osobne považujem navýšenie minimálnej mzdy k šesťdesiatim percentám za zľahka prehnané. Pri tejto výške by došlo k situácii, keď by nástupné platy hasičiek a zdravotných bratov boli jemne nad úrovňou minimálnej mzdy. Myslím si, že v mzdách by mala existovať väčšia diferenciácia.

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária


 

Trhový mechanizmus nevyrieši všetko. Jasne sme to videli aj na finančnom trhu s nebankovými subjektmi. Niektorých pôžičkových „podvodníkov“ musela z trhu vyhnať regulácia, nie slobodné rozhodnutie spotrebiteľov. Jednoducho je skupina ľudí, ktorá sa okolnosťami aj schopnosťami nedokáže dostatočne presadiť a zaslúži si podporu aj ochranu štátu. A to isté platí aj pri minimálnej mzde.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments


 

Radiť poslancom v tejto fáze politického cyklu je ako radiť študentovi pár dní pred skúškou, že sa mal na ňu celý semester sústavne pripravovať. (..) Pokračujúc v analógii so študentom, možno nie je vhodné študenta presviedčať, že skúška je už stratená, lebo sa nám úplne opustí. Čo tak aspoň odviazať výpočet výšky príplatkov na prácu od minimálnej mzdy alebo ich aspoň zmraziť?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry


 

V sektore, ktorému sa venujem podrobnejšie, zdravotníctve, by zvýšené príjmy zdravotných poisťovní z vyšších odvodov zo zvýšenej minimálnej mzdy mali byť čo najadresnejšie prerozdelené smerom k tým skupinám zdravotníckych zariadení, ktorých sa zvýšenie minimálnej mzdy dotkne najviac. Sú to najmä nemocnice, ktoré fungujú v nepretržitej prevádzke a žijú prevažne z verejných zdrojov.

Jana Ježíková, expertka na riadenie zdravotníctva


 

Vo všeobecnosti by minimálna mzda mohla byť naviazaná na priemernú mzdu. Nevýhody minimálnej mzdy sa môžu znížiť, ak mladí zamestnanci (majú mať výnimky) a chudobnejšie regióny budú vystavené nižším úrovniam (nech sa ráta ako percento z regionálnej priemernej mzdy). Nárast bude slabší v krízovom období (nech sa počíta z odhadu aktuálnej priemernej mzdy, nie 2 roky dozadu), s tým, že výpočet môže byť pozastavený v období slabého rastu ekonomiky. A na minimálnu mzdu nebudú napojené iné rigidity.

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS


 

Aj vzhľadom na aktuálne citeľné ochladzovanie ekonomickej konjuktúry by preto bolo správnejšie a perspektívnejšie znižovanie odvodovej a daňovej záťaže pri zachovaní súčasnej úrovne minimálnej mzdy. Jej regionálna, resp. odvetvová diferenciácia mi pripadá ako nesystémová, nevhodná a nelogická.

Karel Hirman, energetický analytik


 

Pozorujúc skúsenosti z predvolebných období, ale aj minulých rokov – pomôže jasná metodika matematického prepočtu, ktorá si však v súčasnej dobe vyžaduje širšiu odbornú diskusiu, nie politický návrh.

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky


 

A teraz si prečítajte celé odpovede špičkových slovenských ekonómov na otázku, či vôbec mať minimálnu mzdu a ak áno, ako ju najrozumnejšie nastaviť.

Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky

Vyžiť z nízkej mzdy je ťažké, kto by nechcel pomôcť nízkopríjmovým dostať slušnú mzdu za svoju prácu? Medzinárodný ekonomický výskum z posledných rokov sa zhoduje,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Panel expertov

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie