Denník N

Čínsky „dar rozvoja“ Tibetu alebo Čo si poslanec Smeru v Lhase nevšimol

Tibetskí školáci mávajú čínskymi vlajočkami počas Pekingom riadených osláv. Foto - TASR
Tibetskí školáci mávajú čínskymi vlajočkami počas Pekingom riadených osláv. Foto – TASR

Dar, ktorý sa nedá odmietnuť, mení tvár Tibetu, no politika Smeru je presne opačná.

Autor študuje na London School of Economics

Počas cesty do Číny a aj po návrate z nej poslanec Blaha publikoval veľké množstvo textu s cieľom propagovať čínsky režim a jeho rozvojové politiky. Veľkú pozornosť venoval čínskemu rozvoju Tibetu a prezentácii toho, ako ďaleko posunula centrálna čínska vláda túto autonómnu oblasť od roku 1949.

Prílišné démonizovanie aktuálneho čínskeho režimu limituje možnosť dialógu a poznávania jednej z dvoch superveľmocí – no rovnako nebezpečné je jeho nekonečné a nekritické glorifikovanie, ktoré predvádzal pán poslanec. Podobne ako to bolo vtedy, keď kritizoval pani prezidentku za získanie Goldmanovej environmentálnej ceny, aj tu ide u pána poslanca o odporovanie podstate jeho vlastných kníh, tentoraz aj s nevedomou kritikou výsledkov vládnutia vlastnej strany.

Jeho posledná kniha, Antiglobalista, vo veľkom cituje marxistického geografa Davida Harveyho, ktorý je autorom teórie akumulácie zbavením majetku (accumulation by dispossession). Zjednodušene, ide o kritiku toho, ako ekonomické sily globálneho kapitalizmu vytesňujú domáce obyvateľstvo z jeho pôvodného územia. Veľmi podobné procesy prebiehajú už desaťročia v Tibete, ale pán poslanec im poslušne tlieska.

Západ ako strategicky dôležitý priestor

Opisy toho, aký stredoveký a teokratický bol Tibet pred rokom 1949, sú populárnym východiskom čínskej propagandy, a poslanec Blaha nezabudol mnohé z týchto opisov zopakovať. Pre uvedenie na pravú mieru odporúčam čitateľa na staršie texty profesora Slobodníka, ktorý svojím mimoriadne vzdelaným spôsobom skvelo vysvetlil napríklad to, že tradičný Tibet nebol takým peklom, ako to poslanec Blaha hovorí, ako to je s čínskym historickým nárokom na Tibet alebo ako to je s administratívnou autonómiou.

Z pohľadu pekinských vládcov je záujem o kontrolu Tibetu, a tiež provincie Sin-ťiang, prirodzeným historickým dedičstvom – ako to výborne opisoval americký sinológ John King Fairbank, prakticky až

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie