Denník N

Vyrážky, nervy, nedorozumenia – máme doma pubertu

Ilustračné foto - Flickr.com/Gareth Williams
Ilustračné foto – Flickr.com/Gareth Williams

Rodičia opisujú, ako so svojimi deťmi prežívajú pubertu: kým niektorí tínedžeri majú len premenlivé nálady a trieskajú dvermi, iní chodia po liečeniach, aby sa zbavili závislostí.

Keď som sa svojej dvanásťročnej dcéry opýtala, čo jej najviac prekáža na puberte, vyhŕkla bez rozmýšľania „vyrážky, nervy a že si niekedy nerozumiem s rodičmi“.

Na otázku, čo pozitívne vidí na puberte, zareagovala spôsobom, z  ktorého som mala bez pochybností pochopiť,  že „má nervy“. Prevrátila oči, zvolila tón naznačujúci, že ide o otravnú a zbytočnú otázku, a zasyčala: „Vôbec nič, je to trápne. Neviem, na čo sa ma to vôbec pýtaš.“

Debatu som teda ukončila, hoci som sa chcela pýtať viac. Učím sa, kedy netlačiť na pílu. O päť minút za mnou moje dieťa prišlo, do kuchyne s úsmevom na tvári ma objalo a povedalo: „Prepáč. Môžeš sa pýtať, čo chceš.“

Vitajte vo svete pubertiačky. Alebo: keď vám niekto povedal, že keď si potomka „vypiplete“ na úroveň, že už vás nebude potrebovať pri každom úkone a budete sa môcť na neho v mnohom spoľahnúť, máte to najhoršie za sebou, nevedel, o čom hovorí.

Na druhej strane, obdobie puberty vášho dieťa, nech je aj vyčerpávajúce, plné obáv, nedorozumení a momentov, keď nespoznávate ani seba, ani to dieťa, je fascinujúce dobrodružstvo a veľká škola. Len to treba prežiť.

Toto je skvelá generácia

Moja kamarátka Hana má 16-ročného syna a 13-ročnú dcéru. „Výchova tínedžerov je boj. U mňa hlavne samej so sebou,“ hovorí.

Hana je ten typ rodiča, ktorý o všetkom príliš rozmýšľa, analyzuje najmenší detail, snaží sa poučiť z chýb, aj keď uznáva, že má tendenciu ich opakovať.

„Môžem si viackrát povedať, prečítať na internete, vypočuť od kamaráta neurológa, že mozog tínedžera ešte nie je úplne vyvinutý a stále celkom nebude ani krátko po dvadsiatke a že teda ja by som mala byť tá zrelšia, racionálnejšia a logickejšia. Pri vyhrotenej komunikácii so synom vyšším odo mňa o hlavu na to môžem celkom ľahko zabudnúť. Akosi mi nejde do hlavy, že ten človek dospelého vzrastu sa správa ako rozmaznané decko, horšie, ako keď mal dva roky a plieskal sa o zem. Áno, ujdú mi nervy, lebo to jeho neuveriteľné správanie beriem aj ako svoje zlyhanie,“ vysvetľuje.

Ten istý syn je však schopný s ňou debatovať o filmoch, o politike, o svojich študijných plánoch a dokonca vo svetlých okamihoch aj o svojom dievčati.

„Nechcem veľmi generalizovať, lepšie poznám len spolužiakov svojich detí a deti mojich priateľov, ale musím povedať, že mne sa na rozdiel od mnohých ľudí aj z mojej generácie zdá, že dnešní tínedžeri sú k sebe aj k okoliu zodpovednejší, tolerantnejší, otvorenejší, ako sme boli my, dnes štyridsať- a viacroční,“ vraví Hana.

Čo však robí pubertu často neznesiteľnou, je,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.