Denník N

Vtrhli mu do bytu a chceli ho zmlátiť oceľovou tyčou. Ako Jerzy Kosiński napísal Pomaľované vtáča a urazil poľský ľud

Foto - Magic Box
Foto – Magic Box

„Videl som to veľmi rád, no jedenkrát stačilo,“ zhrnul svoje pocity po premiére filmu Pomaľované vtáča recenzent z denníka The Guardian.

V jednej vete tým vystihol všeobecné prijatie novej česko-slovensko-ukrajinskej snímky za sedem miliónov eur na festivale v Benátkach, kde v týchto dňoch český filmár Václav Marhoul súťaží o Zlatého leva po boku takých mien ako Martin Scorsese, Steven Soderbergh či Roman Polanski.

Porota v Benátkach nakoniec dala hlavnú cenu filmu Joker, ale Čechom a Slovákom to nemusí prekážať. Pomaľované vtáča je totiž náš najambicióznejší a asi najdrahší novodobý koprodukčný film. Konečne sme po dlhom čase mali svojho zástupcu na najstaršom filmovom festivale na svete – naposledy v Benátkach ešte v roku 1994 súťažil Jiří Menzel s komédiou Život a neobyčajné dobrodružstvá vojaka Čonkina.

Zahraniční kritici neskrývajú nadšenie, padajú prirovnania k Andrejovi Tarkovskému a slávnej sovietskej vojnovej dráme Choď a pozeraj sa z 80. rokov. Marhoul k českým hercom obsadil mená ako Harvey Keitel, Stellan Skarsgård či Udo Kier, recenzenti však chvália predovšetkým jeho – režiséra, scenáristu aj producenta v jednej osobe.

Marhoul „presne vie, čo robí a nešliapne vedľa,“ píše Guardian.

Poloprázdne kino

S nadšenými reakciami však zároveň prichádzali správy o divákoch, ktorí húfne utekali z premietania, a to toľkí, že pôvodne nabitá 1500-miestna sála bola na konci filmu poloprázdna.

Nie že by sa im snímka podľa poľskej knihy Jerzyho Kosińského nepáčila. Len nezniesli na plátne také strašné krutosti.

„Monumentálny fantazmagorický horor,“ ako toto dielo stihli recenzenti zaradiť, je príbehom židovského chlapca, ktorý počas vojny sám putuje po odľahlom poľskom vidieku. Poslali ho tam rodičia, nech v bezpečí prečká vojnu, ale plán im nevyšiel.

Žena, ktorá sa mala oňho starať, zomiera hneď po jeho príchode a bezprizorné šesťročné dieťa je nútené trmácať sa okupovanou krajinou od dediny k dedine. Stáva sa svedkom aj obeťou nezvyčajných krutostí: mučenie, vraždy a znásilnenia sú na dennom poriadku. Hoci jeho kniha z roku 1965 nemala byť životopis, Kosiński v nej vychádzal z toho, čo sám počas vojny zažil. Opisuje zverstvá, zoofíliu a incest, k tým ešte menej brutálnym výjavom predlohy patrí šliapanie po genitáliách, vylúpnuté a rozšliapnuté očné buľvy.

Časť divákov také scény nezniesla, pri úteku z kina sa potkýnali o seba. Kritik z časopisu Variety opisuje, ako sa von, lomcujúc dverami, pokúšalo dostať naraz dvanásť ľudí.

Nech však snímku sprevádzajú akékoľvek kontroverzie, stále je to ešte nič oproti zemetraseniu, ktoré vo svete spôsobila jej knižná predloha, jedna z najpôsobivejších kníh o hrôzach vojny, keď pred vyše polstoročím vyšla.

Nehovoriac o tom, čím si prešiel Jerzy Kosiński, ktorý v roku 1991 v americkej emigrácii spáchal samovraždu. Mal 58 rokov.

Foto – Magic Box

Nečakaná návšteva

„Keby som vedel, čo sa stane, možno by som to vôbec nenapísal,“ spomínal spisovateľ v roku 1976, vyše desať rokov po prvom vydaní románu.

Narodil sa v poľskej Lodži ako Józef Levinkopf. Mal šesť rokov, keď vypukla druhá svetová vojna a jeho rodičia ho pod falošnou identitou poslali k jednej katolíckej rodine na dedinu. Vo vojnovom chaose

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie