Denník N

Sulíka opätovne zvolili za predsedu SaS, kongres strany bol bez jeho najväčších kritikov

Richard Sulík po mimoriadnom sneme. Foto – TASR
Richard Sulík po mimoriadnom sneme. Foto – TASR

Mimoriadny kongres, ktorý zvolal predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík do Zvolena, dopadol podľa očakávaní. SaS potvrdila vo funkcii jediného kandidáta a predsedom zostal pred parlamentnými voľbami Sulík. Ten bude predsedom ďalšie štyri roky.

Rozhodol o tom dnešný kongres SaS. Nevyhovel tak kompromisnej ponuke skupiny kritikov okolo podpredsedu Ľubomíra Galka, aby Sulík dostal dnes mandát len do riadneho snemu v júni 2020. Poslanci Galko, Jana Kiššová, Natália Blahová a Jozef Rajtár snem bojkotovali.

Mimoriadny kongres SaS, na ktorý neprišla takmer tretina delegátov, vrátane deviatich poslancov, sa začal organizačnou zmenou. Vedenie strany pol hodiny pred rokovaním rozhodlo, že Sulíkov prejav nebude verejný, ako pôvodne avizovali. Všetko podstatné podľa SaS sa teda novinári dozvedeli až po voľbe predsedu.

Sulík po zvolení vyhlásil, že dnešným dňom sú „kritici, vzbúrenci, opozícia“ v strane minulosťou a strana sa zomkla.

„Dnes sa strana zomkla. Všetko, čo bolo doteraz, pre mňa neexistuje,“ povedal Sulík.

Na kongrese sa zúčastnilo 145 z 213 členov SaS.

Foto N – Daniel Vražda

Jeho kritici – Galko, Blahová, Kiššová a Rajtár – podľa očakávaní na kongres neprišli. Zdôvodnili to tým, že na kongres nevidia dôvod, keďže Sulík má mandát platný až do júna 2020. Napriek tomu bol kongres uznášaniaschopný, pretože vyše 140 z 215 delegátov stačilo na potvrdenie predsedu.

Blahová hovorí, že kongres neuznáva. „Chceme dať ľuďom signál, že v strane SaS sú ľudia, ktorí si vážia a budú bojovať za demokratické princípy,“ vyhlásila ešte počas kongresu.

Na otázku, či tými ľuďmi má na mysli skupinu okolo Galka, reagovala: „Je to príliš veľa členov, aby sme to nazývali skupina. Aj tí, ktorí sa zúčastnili na kongrese, tam išli s pachuťou v ústach.“

Poslanci, ktorí neprišli na kongres SaS, otvárajú v strane názorovú platformu „Demokratické jadro SaS“. Povedala to podpredsedníčka strany Jana Kiššová. Mimoriadny kongres bol podľa nej zvolaný v rozpore s demokratickými princípmi, a preto mu chýba demokratická legitimita. Cieľom názorovej platformy je vraj zabrániť tomu, aby zo strany odchádzali nespokojní členovia. Vylúčili, že by chceli z SaS odísť.

Silnejší mandát

Sulík v auguste, približne pol roka pred parlamentnými voľbami, prekvapil aj vedenie vlastnej strany. Na september zvolal mimoriadny kongres a oznámil, že chce, aby straníci volili predsedu. Reagoval tým na šíriace sa názory o potrebe výmeny lídra a zároveň si chcel posilniť mandát pred voľbami.

SaS na Sulíkov nápad zareagovala rôzne, ale najmä rozpačito. Pred septembrovým snemom hrozilo, že nepríde vyše polovica delegátov a nebude uznášaniaschopný. Predseda si bol istý, že sa tak nestane.

„Týždeň pred kongresom (jún) ma Jozef Rajtár vyzval, aby som odstúpil z pozície predsedu… Myslel som si, že na riadnom kongrese ustanú reči o výmene,“ rozprával Sulík.

Kompromisný návrh kritikov

Niekoľko dní pred kongresom vo Zvolene dostal Sulík od nespokojných straníkov kompromisný návrh. Kritici prídu, ak predsedov mandát nebude štvorročný, ale navrhli, aby sa o predsedovi hlasovalo opäť v júni. Sulík na ponuku nereagoval.

Predseda SaS chcel znovuzvolením získať silný mandát. Na otázku Denníka N, či ponúkol post predsedu aj niekomu zo strany, a ak nie, tak či nenašiel nikoho vhodného, kto by ho nahradil, Sulík neodpovedal.

Hovoril o tom, že ho delegáti zvolili obrovskou väčšinou za predsedu a volebného lídra. Dodal, že práve kongres mal dať hrubú čiaru za diskusiami. Na pripomienku, že neodpovedal, konštatoval, že je to pre neho bezpredmetné.

V kuloároch zaznelo, že Sulík vážne uvažoval o Jane Kiššovej, dokonca o tom v strane aj diskutovali. Denníku N to potvrdili dva zdroje.

„Boli diskusie o tom, že Jana Kiššová je jednou z prvých osôb po Richardovi Sulíkovi, ktorá by mohla prevziať stranu. Interné diskusie prebiehali, s akým výsledkom, to vám neviem povedať,” potvrdil úvahy o Kiššovej Radovan Sloboda z SaS.

Foto – TASR

Galko: Voľba je nezmysel

Voľba predsedu pol roka pred voľbami je nezmysel a Richard Sulík by mal zostať na čele strany, vyhlásil pred niekoľkými dňami v rozhovore pre Denník N podpredseda SaS Galko. Na narýchlo zvolanom sneme odmietol kandidovať, hoci jeho meno sa spomínalo najčastejšie v súvislosti so zmenou na poste predsedu SaS.

Práve Galko na júnovom sneme hovoril o potrebe personálneho aj programového reštartu, ale kandidatúru na mimoriadnom sneme vylúčil. „Rozhodnutie kandidovať za predsedu SaS… sa nerobí tak, že sa ráno zobudíte a večer kandidujete,“ tvrdil na začiatku augusta.

Natália Blahová sa o mimoriadnom sneme dozvedela z e-mailu a Sulíkova myšlienka ju prekvapila. Povedala, že mimoriadny snem sa zvoláva podľa stanov k mimoriadnym situáciám a o žiadnej nevedela. Kandidovať nechcela ani ona.

„My nie sme v kríze. Neviem, či pán predseda nie je v kríze, ale my fungujeme bežne, ani nemáme rozkoly,“ dodala.

Blahová síce tvrdí, že v strane rozkol nie je, ale ona a ďalších 45 straníkov podpísala neobvykle kritický interný list, ktorý zverejnil Denník SME. Kritici v ňom napísali, že Sulík „identifikoval imaginárnu skupinu“, ktorej predstavitelia na neho útočia.

„Jeho schopnosť zohľadňovať iné záujmy ako tie vlastné sa blíži k nule. Jeho konanie v nás zabíja dôveru k nemu a ušľachtilosť cieľov, ktoré sleduje.“

SaS klesla na sedem percent

Sloboda a Solidarita mala po parlamentných voľbách relatívne stabilnú podporu medzi 12 a 14 percentami. Situácia sa zmenila po prezidentských voľbách, keď sa po víťazstve Zuzany Čaputovej výrazne posilnila koalícia PS/Spolu, a po založení strany Andreja Kisku Za ľudí.

Na pokles podpory mohli mať postupný vplyv aj odchody známych osobností SaS Jozefa Mihála a Martina Poliačika. Jednou nohou je preč aj zatiaľ posledná Lucia Ďuriš Nicholsonová (pozastavené členstvo).

Podľa prieskumov agentúry Focus preferencie SaS postupne klesali až na augustových sedem percent.

Mierne priaznivejšie vyznievajú prieskumy agentúry AKO, ktorá v máji namerala SaS podporu medzi 13 až takmer 15 percentami a v auguste 10,9.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Richard Sulík

SaS

Slovensko

Teraz najčítanejšie