Sovietsky zväz bol verný spojenec a najväčší obchodný partner Hitlera

Článok vyšiel v 100-stranovom magazíne o 2. svetovej vojne. Vďaka finančnej podpore čitateľov dostalo časopis aj 13-tisíc študentov na 430 školách.

Sú ľudia, pre ktorých sa druhá svetová vojna začala až 22. júna 1941 prepadnutím Sovietskeho zväzu. V Európe, Afrike a Atlantiku sa pritom vtedy bojovalo už dva roky a zomierali pri tom aj Slováci.

Sovietsky zväz bol celý tento čas na zlej strane. Navyše vôbec nie je pravda, že jeho neskorší spojenci zohrali len bezvýznamnú úlohu. Druhá svetová vojna neničila iba Sovietov a neboli to iba oni, kto sa pričinil o porážku Hitlera.

Sovieti by to sami nedokázali

Cieľom tohto článku nie je spochybňovať mimoriadny podiel ZSSR na porážke nacizmu. Sovietski vojaci a civilisti tvorili najväčšiu časť obetí druhej svetovej vojny v Európe. Ich krajina zároveň utrpela najväčšie materiálne škody, zažila najviac utrpenia i najkrutejšie boje.

Zničila aj najväčší počet nemeckých jednotiek. Nie nadarmo sa napríklad Bitka o Stalingrad stala symbolom celej druhej svetovej vojny.

Spochybňovať by to bola lož aj napriek tomu, že za mnohé zo sovietskych obetí nie je zodpovedný iba Hitler, ale aj Stalinove hlúpe a kruté rozhodnutia.

Aj bez nich sú však rovnakou lžou tvrdenia, že jedine Stalinov režim porazil Hitlera, že jedine zásluhy Sovietskeho zväzu mali zásadný vplyv na konečné víťazstvo a príspevok ostatných krajín je v porovnaní s tým bezvýznamný.

Naopak, bol obrovský. Len Západ sám by Hitlera neporazil, ale ani osamotený Sovietsky zväz by to nedokázal.

To len komunistická historiografia o tom pred rokom 1989 desaťročia klamala. Dôsledky znášame dodnes. Napríklad v podobe sťažností, že na oslavách SNP nemajú čo robiť vlajky západných spojencov alebo v neúčasti najvyšších ústavných činiteľov na oslavách 75. výročia vylodenia v Normandii.

Nepriatelia, šokujúci priatelia, nepriatelia

V noci z 21. na 22. júna 1941 sa nemeckí vojaci po celej dĺžke spoločnej nemecko-sovietskej hranice chystali na