Denník N

Na Slovensku žije v súčasnosti viac ako 130-tisíc cudzincov, ale v spoločnosti ich hlas takmer nepočuť

Podľa údajov ÚHCP malo registrovaný pobyt v SR v júni 2019 až 130 418 cudzicov. Ľudia vo veľkých slovenských mestách žijú v jednom spoločenstve s desiatkami tisíc cudzincov z takmer celého sveta, máločo však o nich vedia.

Zahraničným obyvateľom sa málokedy podarí začleniť do väčšinových komunít. Domáci navyše podľa najnovších prieskumov odhadujú počet cudzincov v priemere násobne nižším číslom, ako je skutočnosť. Znamená to, že sú cudzinci sú v spoločnosti neviditeľní? Čo potom znamená strach z migrácie, ktorý sa tak často v spoločnosti vynára? Bojíme ľudí, ktorých si vo vlastnej blízkosti ani nevšímame?

Na tieto ale aj ďalšie otázky o téme identít bude tento rok hľadať odpoveď festival [fjúžn] od 12. do 21. septembra 2019.  

Nadácia Milana Šimečku už od roku 2006 organizuje v Bratislave festival [fjúžn] – pôvodne Týždeň nových menšín – ktorý približuje život a príbehy ľudí, ktorí majú cudzinecké korene. Za ten čas sme spoznali množstvo cudzincov a cudziniek, ktorí v meste žijú a prizvali sme nespočet domácich na stretnutie s nimi. Vytvárame tak komunitu, ktorú tento rok navyše rozširujeme aj do iných regiónov Slovenska. Festival sa presunie do Liptovského Mikuláša, Piešťan, Banskej Štiavnice a Trnavy.

Keď sa sťahujete do novej krajiny, spoznávate ju cez každodenné stretnutia a pozorovania bežného života. Rýchlo si nájdete svoju kaviareň, lavičku, najbližšiu škôlku, obľúbenú ulicu, obľúbený park, trh, kde sa stretávate so susedmi. V slovenských mestách však chýbajú praktické politiky, ktoré by sa na lokálnej úrovni sústredili na potreby cudzincov a často je život začínajúci od gruntu náročný.

Otázkou je, či je ťažšie zapojiť sa do komunitného života v hlavnom meste alebo v menšom meste. V jednom prípade hovoríme o komforte, ktorý poskytuje anonymita hlavné mesta, na druhej strane zas príležitostí na nadviazanie nových kontaktov je menej ako v malom meste, kde vás ihneď všetci poznajú. V menšom meste ale budú mať tí noví pravdepodobne náročnejšie podmienky.

V Nadácii Milana Šimečku sa však nechceme postaviť chrbtom ani obavám majority – strach je prirodzená ľudská vlastnosť a my sa to snažíme chápať. Ako raz trefne poznamenal sociológ Jock Young: kde sa vytráca spoločenstvo, tam ľudia objavia svoju identitu. Keď je rozmanitosť veľká, môže sa pridružiť obava o vlastnú jedinečnosť. Rozdiely medzi nami netreba popierať, ale v záujme dosiahnutia politických a spoločenských kompromisov nie je prínosné ani ich neustále zdôrazňovanie – ľahko sa z toho môže stať nástroj populistov a strán na okraji politickej palety, ako to žiaľ vidno aj dnes.

Festival [fjúžn] sa už štrnásť rokov snaží poukazovať najmä na podobnosti, z ktorých sa dá vyťažiť ľudskosť. A koľko jej je! Stačí sa pozrieť na fotografie z minulých ročníkov. A na program, ktorý vám aj tento rok ponúka jedinečnú príležitosť zoznámiť sa s Bratislavčanmi a Bratislavčankami z celého sveta: od Japonska cez Etiópiu, Nepál, Afganistan a Indiu, až po Keňu, Ukrajinu, Chorvátsko, Srbsko či Irán.

Náš každodenný obraz v zrkadle sa nám možno zdá byť nemenný a prirodzene stály. Ak sa z nejakého dôvodu ocitneme v cudzom prostredí, až vtedy zistíme, aké to je byť tým iným… Ako sa asi cítia ľudia, keď ich redukujeme na jedinú súčiastku ich identity? Napríklad na cudzinca? Práve o tom, ako o identitách premýšľať inak a ako prekonávať strach z neznámeho, ako sa vyhnúť nálepkovaniu, budeme spoločne diskutovať na festivale [fjúžn]. Príležitostí nebude málo. Prvá príde hneď na úvod na “[fjúžn] verzii” Stredoeurópskeho fóra, kde budete môcť spoznať známeho sudánskeho karikaturistu Khalida Albaiha a program ICORN poskytujúci medzinárodné ochranné krídla umelcom, ktorých životy v rodnej krajine sú ohrozené, ich diela podliehajú cenzúre alebo sú úplne zakázané a čelia aj rôznym iným životným situáciám – napríklad uväzneniu či prenasledovaniu.

Súčasťou festivalu budú aj umelecké projekty, ktoré vznikli exkluzívne pre 14. ročník festivalu [fjúžn]. Jedným z nich je výstava Tomáša Halásza s názvom Odkiaľ si? Portréty Sloveniek a Slovákov, ktorí sa na Slovensku narodili, no ich rodinné korene siahajú do cudziny, budú od 9. septembra vystavené na citylightoch v Starom Meste.

Pestrý program sme pripravili aj v spolupráci s cudzineckými komunitami a komunitnými centram. Svoje aktivity predstavia predovšetkým 15. septembra v rámci podujatia Dobrý trh, či 21.9. na ochutnávke nápoja saké v japonskej kaviarni Matsu premium tea & coffee, a 18.9. v komunitnom centre Mareena na ochutnávke jedál, ktorá skĺbi tradície africkej a slovenskej kuchyne do sviežeho gastronomického zážitku.

Hostinu si nenechajte ujsť, možno ochutnáte recepty, ktoré si budete radi pripravovať aj doma. Možno práve tam zistíte, že to, čo je iné, nemusí byť postrachom, ale aj zaujímavým dobrodružstvom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie