Smer je nad politickou priepasťou
Po výrokoch Roberta Fica o Mazurekovom odsúdení je jedinou dôstojnou voľbou pre Petra Pellegriniho odchod zo Smeru.
Autor je filozof, publicista, zakladajúci člen Smeru
Zdalo by sa, že svojím vyhlásením o Mazurekovi vyvolal Robert Fico hystériu. Lenže takéto vyhlásenia a v nich obsiahnuté názory si skutočne vyžadujú celospoločenský odpor, pozdvihnutie hlasu každého človeka, ktorý má elementárny zmysel pre humanitu, spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť. Tu už zďaleka nejde o stranícke spory, ba ani o rozdielne politické smerovania a názory v rámci demokratického usporiadania. Svojím stanoviskom sa Robert Fico definitívne postavil mimo demokratického priestoru, proti konceptu právneho štátu a aj proti elementárnym ľudským právam zakotveným v našej ústave.
A vôbec nejde o Cigánov, alebo ak to niekomu znie korektnejšie, o Rómov, o sociálne dávky či kriminalitu. Vôbec nie. Ani o Mazureka: povedzme si priamo, osud tohto fašistického demagóga aj s desaťtisícovou pokutou je Ficovi ukradnutý. Ani to nie je až také prekvapenie, že sa Fico pokúsi naznačiť solidaritu s kotlebovcami a zároveň im potiahnuť niektoré témy. Na svojich šnúrach po Slovensku neraz zreteľne naznačoval, že kotlebovci nie sú hlavným nepriateľom. Pred pár mesiacmi som otvorene v rozhovore pre Sme povedal, že Robert Fico z logiky svojich možností a priestoru akceptácie má šancu na politický comeback jedine per pazuch s ultrakonzervatívcami (nech už sa vynoria v podobe harabinovskej, kuffovskej či národnokoaličnej…)
Toto je však iba sekundárne posolstvo jeho vyhlásenia. To skutočné je v niečom inom: Fico nám priam natíska, že Mazurek