Denník N

Vyhlasovať zlo za pravdu môže len ten, kto pravdu nepozná alebo je sám klamár

Robert Fico a Milan Mazurek. Foto N – Tomáš Benedikovič, Vladimír Šimíček
Robert Fico a Milan Mazurek. Foto N – Tomáš Benedikovič, Vladimír Šimíček

V posledných dňoch sa ukázalo, aké nebezpečné je nielen páchanie trestnej činnosti, ale aj zamieňanie si pravdy so lžou.

Autor pôsobí na Katedre trestného práva a kriminológie
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

Trestný čin možno vnímať vo viacerých rovinách. Z trestnoprávneho hľadiska ide o protiprávny čin, ktorého znaky upravuje Trestný zákon. Jeho spáchaním vzniká trestnoprávny vzťah medzi štátom a páchateľom, v ktorom štát reprezentovaný orgánmi činnými v trestnom konaní uplatňuje svoju právomoc s cieľom objasniť tento čin a zistiť jeho páchateľa, aby mu mohol byť uložený spravodlivý trest.

No zo širšieho, z hodnotového pohľadu nejde len o to, či bol spáchaný čin, ktorý zákonodarca v Trestnom zákone zakázal pod hrozbou trestnoprávnej sankcie. Z hodnotového hľadiska totiž ide o zlo, ktoré páchateľ vniesol do spoločnosti tým, že sa trestného činu dopustil. Nastolenie spravodlivosti preto nevyhnutne ide ruka v ruke s obnovením rovnováhy hodnôt v spoločnosti, ktoré boli páchateľovým trestným konaním porušené.

Ak je však trestný čin možné z hodnotového hľadiska považovať za zlo, nemožno ho stotožňovať s pravdou. Ak páchateľ spáchal trestný čin, povedzme, verbálne a hrubo urazil (hanobil) členov minority, spáchal zlo, a preto jeho hanobiace výroky nemôžu byť pravdivé.

V

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Robert Fico