Volebný gýč, lacný kaviár a nenápadné represie. Putin v Moskve utrpel porážku (reportáž z Moskvy)
Miestne voľby sú v Rusku od chvíle, keď sa Vladimir Putin rozhodol riadiť krajinu sám, bez účasti občanov, celkom bezvýznamnou udalosťou.
Kremeľ v boji o moskovskú dumu utrpel zásadnú porážku – oproti minulým voľbám prišiel o tretinu (18) kresiel, do ktorých mali zasadnúť ľudia absolútne lojálni, verní a poslušní.
Parlamentná opozícia získala skoro o polovicu viac miest v dume než vo voľbách minulých, ktoré sa konali pred rokmi. Nadšení sú aj komunisti, pretože v moskovskom parlamente teraz majú 14 poslancov.
Traja reprezentujú ďalšiu parlamentnú stranu, Spravodlivé Rusko, a do troch kresiel ešte zasadnú predstavitelia demokratického Jabloka. Len 25 miest získali takzvaní nezávislí, čo sú však ľudia vládnej strany Jednotné Rusko, ktorí vzhľadom na klesajúcu popularitu tejto strany kandidovali zamaskovaní za nestraníkov.
Kremľu a moskovskej radnici nepomohlo ani to, že z volieb skúsil urobiť niečo medzi cirkusom a pouličnou prehliadkou nostalgického gýča.
Sochy satelitov a umelé kone
Na Tverskej sa tancuje, plesá a spieva. Medzi zlatými klasmi a roľníčkami s kosou, kosákom či snopom obilia, robotníkmi s kladivom a mladými ľuďmi prezlečenými za kozmonautov pobehujú matky s iPhonmi a fotia svoje pojašené ratolesti.
Uprostred je fontána. Je na nej pätnásť sôch žien v rôznych šatách a pri každej nápis: Uzbecká SSR, Gruzínska SSR, Azerbajdžanská SSR, Estónska SSR… aj Ukrajinská SSR.
Celé centrum 15-miliónovej ruskej metropoly v nedeľu patrilo nostalgickým spomienkam na sovietske časy, na sovietsku pýchu, dostatok, vedu, poľnohospodárske úspechy, dobývanie vesmíru, industriálny boom aj ľudovú kultúru.
Mladí Rusi bez škrupúľ pózujú pred sochami symbolizujúcimi bývalé sovietske satelity, v súčasnosti však štáty, ktoré Rusko čiastočne okupuje. A s ktorými je v nevyhlásenej vojne.
Lenže dnes je všetko dovolené. Aj väčšia miera nevkusu, či už estetického alebo mravného. Oslavuje sa predsa Deň mesta Moskvy a v celom Rusku si ľudia zase raz zvolili svojich predstaviteľov do orgánov štátnej moci.
V rýchlom rytme sa šialene zmietajú dlhovlásky s odhalenými ramenami, a keď sa ich skúšam opýtať, či boli voliť, kývajú hlavami, ale možno to je len súčasť tanca.
Zato vysoký muž s dieťaťom na rukách sa mi priznáva sám, iniciatívne. „Nevolili sme. Nemá to cenu. Nejaká duma u nás počasie nerobí.“ Potom prikývne s úsmevom hlavou tam, kde sa týčia veže Kremľa. A ide sa odfotiť s umelohmotným belušom.
Tancujúci kozmonauti
Volebné miestnosti sa otvorili v nedeľu o ôsmej ráno. Že by sa do nich valili davy, to sa povedať nedá. Zdalo sa, že napätie minulých týždňov, keď bola Moskva plná násilia, opadlo. Čoskoro začali z rôznych kútov Ruska prichádzať správy, ktoré sľubovali, že 8. september nebude nudný ani tam, kde neoslavujú deň mesta či obce.
Prvou lastovičkou sľubujúcou novinárom bohatú úrodu drám bola informácia o skupine džigitov na koňoch, ktorí na hranici Tuvianskej republiky a Krasnojarského kraja strieľali na autobus plný novinárov a pozorovateľov idúcich kontrolovať volebný proces.
Nikto nebol zranený, takže správu čoskoro odsunuli do kategórie nezaujímavých: v Kurganskej oblasti zomrel priamo vo volebnej miestnosti muž. Neskôr vyšlo najavo, že