Denník N

Psychológ o vyhorení u manažérov: Niektorí ešte ani nemajú 30 rokov a už majú všetky symptómy

Psychológ Martin Miler. Foto N - Tomáš Benedikovič
Psychológ Martin Miler. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kým v minulosti syndróm vyhorenia postihoval skôr ľudí v strednom veku, dnes je čoraz častejší aj u mladších. „Stretávam mladých ľudí, ktorí sú takí zahltení pracovnými starosťami, že ak to budú takto ťahať ešte pol roka, skončí sa to kolapsom,“ hovorí psychológ Martin Miler.

Mnohí si syndróm vyhorenia spájajú práve s manažérmi. Odráža to reálnu situáciu? Naozaj je medzi manažérmi viac vyhorených ako pri iných zamestnaniach?

Nemyslím si to. No pri manažéroch sa o tom viac hovorí, viac sa to rieši aj ich prostredie to vníma intenzívnejšie. Syndrómom vyhorenia však veľmi často trpia aj ľudia v pomáhajúcich profesiách typu ošetrovatelia, psychológovia, ľudia v neziskovkách alebo napríklad učitelia. Zďaleka teda nepostihuje len manažérov, ale manažéri sú tí, ktorí si môžu viac dovoliť riešiť to s odborníkmi – majú na to financie alebo sú pre firmu natoľko dôležití, aby im liečbu a terapiu uhradila.

Syndróm vyhorenia prvýkrát opísali v roku 1974 v Amerike. Boli už v tom čase ľudia trpiaci vyhorením aj v socialistickom Československu?

Pravdepodobne áno, ale určite ich bolo významne menej než v západných krajinách. Hoci aj tu už v tom čase boli vrcholoví riaditelia alebo ľudia na iných vysokých pozíciách, ktorí mali veľké rozhodovacie právomoci, no bolo ich podstatne menej a celkovo svet ešte nebol v takom tempe ako dnes.

Posledné roky počet ľudí s týmto problémom u nás narastá a zareagoval na to aj zdravotnícky systém. Hoci syndróm vyhorenia existoval v medzinárodných klasifikáciách chorôb už aj predtým, ako diagnóza sa u nás donedávna nepoužíval. No dnes je to už relevantná diagnóza, ktorú môže pacient dostať. To znamená, že tento problém je už natoľko veľký, že na to reflektuje aj naša zdravotnícka legislatíva.

S čím podľa vás súvisí ten nárast? Len s rýchlou dobou, ktorú dnes žijeme?

S rýchlou dobou, s požiadavkami, ktoré na seba kladieme sami a ktoré na nás kladú iní, aj s tým, že žijeme v predstave udržateľného rastu, a pritom nám musí byť jasné, že to takto nemôže trvať donekonečna. Snažíme sa naťahovať tú gumu, pokiaľ sa dá, pretože iný a lepší spôsob sme zatiaľ nevymysleli. Na ľudí sa tak kladú stále väčšie pracovné nároky, lenže otázkou je, ako ďaleko sa dá zájsť. No kým to ide, radšej riešime následky syndrómu vyhorenia, než jeho príčiny, aby tí ľudia vydržali ešte dlhšie a aby sme mohli stále rásť.

Často sa na vás obracajú manažéri práve s tým, že ich trápi syndróm vyhorenia?

Málokto z nich to pomenuje takto priamo. Väčšinou

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie