Kto potrebuje konflikty?

Autor je predsedom Most-Híd

Žijeme éru konfliktov. Nestačia nám konflikty na medzinárodnej scéne, dokonca veľmi blízko našich hraníc. Na Slovensku je v konflikte pomaly každý s každým. Ak náhodou máme pocit, že ich je málo, tak si nejaký vyrobíme. Iróniou je, že aj posledný, najkrvavejší konflikt v dejinách Európy sme si pripomenuli vo viac než konfliktnom duchu.

Nie som naivný a nemyslím si, že svet je plný mierotvorcov. Neuznávam však konflikt pre konflikt. Nemôžem súhlasiť ani s novodobými produktmi politického marketingu, ktorí sú presvedčení o tom, že cestu k svojim politickým ambíciám budú mať rýchlu a efektívnu len vtedy, ak za každú cenu vyvolajú konflikt. A čím viac prvoplánový, tým lepšie.

Dovtedy, kým sa neprestaneme na všetky počiny pozerať len cez prizmu preferenčných percent, nikam sa neposunieme. Keď sa nenaučíme a nevrátime k inštitútu konštruktívnej debaty alebo diskusie, bude to mať vážne dôsledky nielen na preferencie strán, ale hlavne pre túto krajinu.

Budeme sa ďalej vyžívať v mantinelových politických postojoch, ktoré naďalej budú unavovať obyvateľov a budú zvyšovať nedôveru k politickým stranám. Problém nevyrieši obyčajné nahradenie pojmu politická strana pseudonázvami. Nie názov, ale kultúra robenia politiky je problémom dnešných dní. Z politiky sa stal cieľ a nie prostriedok na dobré, perspektívne, inovatívne a spravodlivé spravovanie tejto krajiny.

Ten proces si však vyžaduje úprimný a korektný postoj na obidvoch stranách barikády. My v Most-Híd máme spoluprácu v DNA. Jednak preto, lebo združujeme príslušníkov rôznych národnostných menšín, ktorí sú od narodenia zvyknutí spolupracovať s niekým, kto je odlišný od nich. A na druhej strane máme v strane Slovákov, ktorí sú zástancami silných občianskych hodnôt a rozmanitosť tejto krajiny považujú za jeden z jej najväčších benefitov. Sú naučení hovoriť „my“ namiesto „oni a my“. A je to pre mňa to najinšpiratívnejšie a najtolerantnejšie prostredie, v ktorom som veľmi rád.

No v širšom spoločenskom prostredí sme často konfrontovaní s postojom, kde sa postoje a pojmy ako konštruktívna spolupráca používajú veľmi obmedzene a nie sú práve populárne. Lebo je to tá ťažšia cesta. A vyžaduje si neskutočnú trpezlivosť a toleranciu. A to je zároveň aj odpoveďou na otázku položenú v nadpise. Konflikty potrebujú tí politici, ktorí nemajú program, nemajú silné argumenty.

My v Most-Híd program máme. Otvorený dokument, ku ktorému sa vyjadrujú odborníci aj občania, za čo im ďakujeme. Vieme, čo chceme dosiahnuť. Urobíme pre to maximum. A verím, že tak budú konať aj ostatné politické strany. Cieľom tejto snahy nesmie byť ani 5. marec 2015, ani to, čo bude vo voľbách o štyri roky. Dôležité je, čo bude o 10 – 15 rokov s touto krajinou a jej občanmi.

Podarí sa to vtedy, ak čo najväčší počet politikov (aj tých, ktorí sa takto nenazývajú, ale sú politikmi) si uvedomí, že budúcnosť musí byť v prvom rade o spolupráci, a nie o sebaprezentácii. V tom vidím potenciál zmeny pre rastúce Slovensko. Aby z neho znova bola krajina, kde sa oplatí žiť, tvoriť a pracovať. A o to by nám malo ísť predovšetkým.