Európanov nenahradia moslimovia a Rómovia na Slovensku nebudú mať väčšinu

Orbánova konferencia v Budapešti nie je demografická, ale demagogická.
Autor je demograf, Prírodovedecká fakulta UK
Maďarský premiér Orbán otvoril demografickú konferenciu na tému zmenšujúcich sa populácií s veľkou pompou. Svojou účasťou ju poctili viacerí regionálni lídri i bývalý austrálsky premiér. Udalosť sa stretla s pozitívnymi i negatívnymi ohlasmi. Aký je pohľad demografa?
Na začiatok skonštatujem nasledujúce. Baviť sa o demografickej kríze, o jej dôsledkoch a riešeniach, je absolútne legitímne. Keď pred pár rokmi prebehla pronatalitná kampaň v Taliansku, bol som prekvapený, s akými negatívnymi reakciami sa stretla. Dali sa očakávať, ale zašlo to až tak ďaleko, že premiér nepodržal vlastnú ministerku, do ktorej rezortu kampaň spadala. A tak, hoci je Taliansko jednou z najstarších populácií na svete s nízkou pôrodnosťou, možno sú Taliani na tieto témy obzvlášť citliví, hádam aj pre neslávnu fašistickú pronatalitnú kampaň v 20. a 30. rokoch minulého storočia. V každom prípade sa však kampaň ocitla pod paľbou kritiky ako sexistická, urážajúca a neriešiaca reálne problémy párov pri výchove detí.
Uvádzam to preto, že pri pronatalitnej politike sme takmer vždy na tenkom ľade – je alebo nie je sociálnym inžinierstvom? Môžeme alebo nemôžeme, máme alebo nemáme, musíme alebo nemusíme priamo či nepriamo zasahovať do reprodukčných zámerov párov?
Ako vždy, ani teraz nie je jedna správna odpoveď, nič nie je čierno-biele. Populačnú politiku robia všetky krajiny v Európe, hoci na to využívajú rôzne cesty. Uvediem iba jeden príklad. Aj v liberálnom Švédsku bola zavedená „rýchlostná prémia“, ktorá motivovala rodičov mať ďalšie dieťa v čo (relatívne) najkratšom čase, čo naozaj viedlo k zníženiu takzvaných medzipôrodných intervalov. V zásade tam nik nerieši, či to je staranie sa do „vnútorných záležitostí“ rodiny alebo nie. „Využiješ ju, máš, nevyužiješ, tak nemáš…“
Možno by sme sa s istou dávkou opatrnosti aj mohli stotožniť s výrokom predsedu maďarského parlamentu, že mať deti nie je len súkromná, ale (aj) verejná záležitosť. Lenže je veľký rozdiel, keď sa do tohto výroku dodá častica „aj“, ktorú on nepoužil. Rodenie detí je v záujme nás všetkých, našej budúcnosti, ale na druhej strane nie je to platenie daní. Je to omnoho intímnejšia záležitosť, ktorú na rozdiel od daní nemožno predpisovať a vyžadovať. Tu je motivácia a pomoc omnoho dôležitejšia ako represia. A písať o ľuďoch, ktorí deti mať nechcú, že nie sú „normálni“ a „stoja na strane smrti“, považujem za absolútne scestné a za hranou.
Pri moci je dlho, nemá sa čím chváliť
Hoci som vyššie naznačil, že diskusiu a populačnú politiku schvaľujem, Orbánovu konferenciu chváliť nebudem. A to som sa sám pred