Denník N

Slepým možno onedlho vrátime zrak a hluchým sluch, ukázali experimenty na myšiach

Ilustrácia – Fedor Pichanič
Ilustrácia – Fedor Pichanič

Myši, ktoré boli slepé, vidia, myši, ktoré boli hluché, počujú. A podobne neoceniteľné služby pre nás vykonávajú laboratórne myši aj v ostatných odvetviach medicíny – v boji proti onkologickým či iným ochoreniam.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Ak by ste niekedy Bajkalsko-amurskou magistrálou zablúdili do mesta Novosibirsk, nezabudnite si medzi inými atrakciami pozrieť aj jeden unikát, ktorý nenájdete nikde inde na svete – sochu laboratórnej myšky. Stojí pred tamojším Ústavom cytológie a genetiky.

Živí ľudia pravidelne stavajú pamätníky mŕtvym. A rovnako pravidelne ich potom búrajú. Ale postaviť sochu zvieratku nie je bežné. Pravda, vyskytlo sa pár koníkov, ale iba nato, aby vynikol jazdec – človek. Pritom zvieratá si zaslúžia úctu a vďaku prinajmenšom takú veľkú ako historické postavy. Ak nie väčšie. Veď ani Pasteur by neobjavil vakcínu proti besnote bez pomoci králikov.

Zvlášť za veľa vďačíme malým laboratórnym myškám, ktoré sú podobne ako velikáni histórie väčšinou tiež po smrti. Už viac ako sto rokov využívame tieto naše staršie spolužiačky z triedy cicavcov nielen na vývin liekov, ale aj na podrobné štúdium biologických procesov.

Iba vďaka myškám máme dnes k dispozícii cielené terapeutické protilátky, ktoré používame napríklad pri liečbe reumy, ale aj iných chorôb, ktoré kvária ľudí. Iba vďaka myškám dnes rozumieme tomu, ako funguje napríklad ľudský mozog či imunita. Len vďaka nim poznáme ľudské gény a vieme, ktorý na čo slúži.

Knokautované a transgénne myši

V laboratóriách sa najviac používajú dva kmene myší – Balb/c a Black 6. Ich najväčšou výhodou je, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie