Denník N

Rodák z Oravy zachránil tisíce pred cholerou, v monarchii bol hlavným expertom na infekčné choroby

Stará Všeobecná Nemocnica – Altes AKH vo Viedni bola kedysi najväčšou nemocnicou na svete. Foto – Wikimedia/cc
Stará Všeobecná Nemocnica – Altes AKH vo Viedni bola kedysi najväčšou nemocnicou na svete. Foto – Wikimedia/cc

Ak Pavol Olexík nebol so svojimi pacientmi, ani pri teplomere, ďalekohľade, tlakomere či iných meračoch, určite práve kľačal pri tulipánoch vo svojej brnianskej záhrade.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Pozdĺž známych viedenských ulíc Alserstrasse a Spitalgasse sa ťahá dvojposchodová svetlá budova v klasicistickom štýle s obdĺžnikovým pôdorysom. Prejsť okolo nej pešo by bolo na hodinovú prechádzku. Z vonkajšej strany v nej nenájdete dvere, len veľkú kamennú bránu ústiacu na Alserstrasse, nad ktorou si prečítate: Saluti et solatio aegrorum – Zachrániť a utešovať chorých – Josephus II. Augustus Anno MDCCLXXXIV.

Ňou sa z rušnej ulice vchádza do tichých záhrad starej Všeobecnej nemocnice – Altes AKH. Ten nápis nad bránou je na slávu cisára Jozefa II., ktorý dal v roku 1784 nemocnicu postaviť na základoch chudobinca pre veteránov z viedensko-tureckých vojen.

Postupne sa rozrástla na uzavretý systém viacerých navzájom spojených budov a dvorov, čím získala charakter kláštora. Na nemocničných dvoroch – v parkoch a záhradách – oddychovali pacienti, lekári a ošetrovatelia.

V tom čase bola viedenská Všeobecná nemocnica najväčšou na svete. V nej sa po prvý raz v dejinách medicíny objavil ústav pre choromyseľných – psychiatria – ako prirodzená súčasť  kliniky. Dovtedy neboli duševné poruchy považované za choroby, ktoré by sa dali liečiť.

Viedeň, centrum lekárskej vedy

Lôžkové psychiatrické oddelenie bolo izolované od ostatných. Nachádzalo sa v niekoľkoposchodovej rotundovej veži – Narrenturm – uprostred najzadnejšieho dvora nemocnice. Dnes je tam múzeum patologickej anatómie.

Viedeň sa vďaka svojej nemocnici stala útočiskom pre chorých z celej Európy a centrom lekárskej vedy. Pôsobilo tu veľa významných lekárov a vedcov z celej monarchie.

Pracovali tu napríklad internista Josef Škoda, priekopník v diagnostických metódach; zakladateľ patologickej anatómie Karel Rokitanský; pôrodník Ignaz Semmelweis, ktorý zachraňoval životy rodičiek svojím vytrvalým bojom za dodržiavanie prísnych hygienických pravidiel zo strany lekárov; fyziológ Robert Bárány, ktorý skúmal, ako funguje ucho; imunológovia Karl Landsteiner, ktorý objavil krvné skupiny, vírus obrny, haptény a množstvo iných dôležitých vecí, a Clemens von Pirquet, ktorý ako prvý popísal nezvyčajne silné a rýchle imunitné odpovede, ktoré nazval alergiou; či psychiatri Sigmund Freud, Alfred Adler, a s nimi celá slávna škola viedenskej psychiatrie.

A bolo to tiež tu, vo viedenskej Všeobecnej nemocnici, kam 1. júna 1827 nastúpil ako lekár Pavol Olexík, rodák z Oravy.

Hlavný epidemiológ rakúskej monarchie

Pavol Olexík sa narodil v roku 1801 v Kline do váženej rodiny

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie