Ekonomický newsfilter: Čo musia všetky firmy stihnúť do konca roka
Dobré ráno, Ekonomický newsfilter má dnes 1031 slov, čo je len 3 a ½ minúty čítania. Pripravil ho Konštantín Čikovský.
1. Dve dobré správy z Európy
Britskej ekonomike sa v júli darilo nad očakávania. Oproti júnu stúpla o 0,3 percenta, čo je prekvapenie a najlepší výsledok od januára.
Nemecký export sa v júli nečakane spamätal. V medzimesačnom porovnaní stúpol o 0,7 percenta, hoci sa čakal prepad.
Prečo je to dôležité:
Nemecko aj Veľká Británia boli v druhom štvrťroku v mínuse, a ak by sa to zopakovalo aj v tomto štvrťroku, krajiny by boli technicky v recesii.
Nové čísla dávajú nádej, že sa tomu obe veľké ekonomiky tesne vyhnú.
V reálnych číslach by šlo síce len o drobný rozdiel, ale efekt na náladu v Európe by bol dramaticky odlišný.
Lebo všetko by bolo pre ekonomiku lepšie, ako keby predvianočnú sezónu otvorila správa, že „už je to tu! Berlín a Londýn sú naozaj v recesii“.
2. Všetky firmy musia do konca roka nahlásiť, u koho končí ich zisk
Približne 300-tisíc slovenských firiem má zatiaľ nesplnenú povinnosť zapísať do obchodného registra svojich konečných užívateľov výhod.
Prečo je to dôležité:
- Povinnosť zapísať do konca tohto roka konečného užívateľa výhod sa týka všetkých slovenských firiem okrem živností, aj keď so štátom vôbec nepodnikajú.
- Firmy o novej povinnosti väčšinou nevedia, štát zatiaľ nemá nástroj, ktorým by ich k zápisu donútil. Preto sa bude vyhrážať pokutami do 3300 eur.
Ako to funguje: Konečný užívateľ výhod firmy je človek, ktorý má najmenej štvrtinový podiel na jej profite.
Ak takého firma nemá, musí ako konečných užívateľov výhod zapísať štatutárov.
Príklad: Firma N Press, s. r. o., má jediného spoločníka – akciovku Denník N, ktorá má 50 akcionárov. Z nich ani jeden nevlastní viac ako 10 percent akcií.
Preto ako konečných užívateľov výhod musia N Press aj Denník N zapísať do konca decembra štatutárov.
Načo je to celé dobré: Ide o prevenciu proti praniu špinavých peňazí. Nesúvisí to s registrom partnerov verejného sektora, kde už je zapísaných 20-tisíc firiem obchodujúcich so štátom.
Čo sa teraz bude diať:
Napriek tomu, že zápis konečných užívateľov výhod je zadarmo, väčšina firiem si svoju povinnosť do konca roka nesplní.
Ministerstvo spravodlivosti sa bude vyhrážať pokutami, ale registrové súdy ich nebudú podnikom dávať.
Štát znova príde o kus autority a podnikatelia budú ešte viac nahnevaní.
Ako tomu chaosu a „trapasu“ predísť: Keď mali firmy pred desiatimi rokmi povinne v obchodnom registri zmeniť koruny na eurá, tiež to väčšina neurobila.
Štát im potom zákonom zakázal zapísať akúkoľvek zmenu v registri, kým si neupracú koruny a eurá v základnom imaní. Zabralo to.
Rovnaká novela by sa šikla aj teraz.
3. O plnení sľubov sa budeme so Španielmi rozprávať na arbitráži
Stavebné konzorcium na čele so španielskou firmou Cintra, ktoré stavia bratislavský obchvat, napadlo Slovensko na arbitrážnom súde už pre dve veci.
Šéf zahraničných stavbárov Juan José Bregel hovorí:
- Stavba meškala, lebo chýbali stavebné povolenia, ktoré mal zabezpečiť štát, a nebolo pripravené ani križovanie D1 a D4.
- Meškanie zo začiatku už stavbári nikdy úplne nedobehnú.
- Sľubujú však, že prvé časti stavby budú odovzdávať zhruba o mesiac skôr, teda vo februári alebo v marci budúceho roka.
Ide o úseky R7 Ketelec – Dunajská Lužná (8,4 km) a Dunajská Lužná – Holice (17,4 km). - Naopak, D4 bude meškať. Tá má totiž križovať D1 a štát zatiaľ stavbárom neumožnil vybudovať podjazd pod touto diaľnicou.
Čo hrozí Slovensku: Ak sa Španielom podarí dokázať, že ministerstvo dopravy nezabezpečilo načas, čo stavbárom v zmluve sľúbilo, budeme platiť za diaľnicu skôr, ako bude dokončená.
Na splátkach tak síce neprerobíme, ale časť novej diaľnice budeme využívať neskôr. To však má tiež obrovskú cenu.
Stačí si spomenúť na naliehavosť, pre ktorú sa pred piatimi rokmi pre bratislavský obchvat zvolila forma PPP projektu namiesto toho, aby sa čakalo na lacnejšiu, ale pomalšiu výstavbu za štátne peniaze.
4. Vyšetruje sa férovosť letákov, ktoré uprednostňujú slovenské výrobky
Európska komisia vyšetruje, či Slovensko neporušilo pravidlá jednotného trhu, keď zákonom nútilo obchodné reťazce, aby v reklame venovali najmenej 50 percent priestoru slovenským výrobkom.
Ministerstvo pôdohospodárstva to označilo za bežný postup, keďže Európska komisia musí reagovať na sťažnosti, ktoré dostane.
Čo sa preukázateľne udialo:
- Odborníci Európskej komisie sa v auguste stretli s predstaviteľmi dvoch organizácií, ktoré podali sťažnosti.
- Jednu podala Slovenská aliancia moderného obchodu, združujúca zahraničné obchodné reťazce. Druhú sťažnosť podalo Slovenské združenie pre značkové výrobky, ktorého členmi sú nadnárodné potravinárske koncerny.
- Verdikt komisie zatiaľ nepadol alebo minimálne nebol verejne oznámený.
Čo hovorí logika: Zákon, ktorý presadila SNS a ministerstvo pôdohospodárstva, v letákoch jednoznačne uprednostňuje výrobcov potravín zo Slovenska pred ich konkurentmi z iných krajín Únie.
