Denník N

Zápisník alkoholičky: Manžel mi pripomínal starý život, nemohla som sa k nemu vrátiť

Ilustračné foto – Unsplash
Ilustračné foto – Unsplash

Michaela Duffková premohla závislosť od alkoholu a svoj príbeh začala otvorene opisovať na blogu. V štyroch dieloch prinášame časť jej príspevkov, za ktoré získala ocenenie Magnesia Litera. Tu je posledný z nich.

Krôčik po krôčiku

Prvý deň. Prišla som do stacionára s predstihom, termoskou kávy a plná najrôznejších pocitov – nervozity, strachu, hanby, odhodlania. Nastupovala som do skupiny, ktorá bežala už od pondelka. Bol štvrtok, všetci sa trochu poznali a o to viac som bola nesvoja.

Terapeutka, ktorá ma prijímala, mi ukázala, kadiaľ ďalej. A tam už si ma prevzala vedúca skupiny, aby ma previedla zákutiami oddelenia závislosti. Než som sa rozhliadla, išli sme všetci spoločne na rozcvičku. Ja som len prikyvovala a sledovala, čo sa okolo mňa deje.

Komunita, moje krátke predstavenie. Bola som nervóznejšia než pri maturite. Potom krátke zhodnotenie predchádzajúceho dňa a toho, čo nás dnes čaká. Nasledovala skupinová terapia. Pár kolegov, ktorí si predĺžili svoj pobyt z minulého stacionára, sa rozhovorilo o tom, že už sa blížia ku koncu a že sa cítia skvele. Rozoberali však aj svoje obavy z konca liečby a návratu do bežného životného rytmu.

Ja som sa cítila hrozne. Mala som pocit, že sem nikdy nemôžem zapadnúť. Sledovala som hodiny a každá minúta mi pripadala skôr ako hodina. Bola som unavená a vôbec nie vo svojej koži.

V rovnakom duchu sa niesol zvyšok dňa, teda popoludňajšia skupina, relaxácia a komunita. Odchádzala som s myšlienkami, že toto asi nebude nič pre mňa, ale zvládnem to. Snáď…

Tvrdá rana

Ideme na to, dnes sa skúsim nejako zapojiť a aspoň trochu sa podeliť o to, ako u mňa pitie prebiehalo.

Cestou do stacionára som ešte volala mame, aby sme sa dohodli, čo budeme robiť cez víkend. Keďže bol piatok, chcela som po detoxe, z ktorého ma pustili v stredu, stráviť nejaký čas aj s ňou.

Keď mi zdvihla telefón, bolo mi jasné, že sa niečo stalo. Trasúcim hlasom sa mi opatrne snažila povedať, že by bolo lepšie porozprávať sa, až prídem. Po chvíli som z nej dostala, čo je za tým smútkom v jej hlase.

V noci zomrel

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Vzťahy

Teraz najčítanejšie