Denník N

Dánky sa nepovažujú za feministky, lebo sa to nepatrí

Dánska kráľovná Margaréta. Foto - TASR/AP
Dánska kráľovná Margaréta. Foto – TASR/AP

Dánsko má obraz krajiny, kde nie je dôležitý rod, ale schopnosti, talent a výkon, no realita sa od tohto obrazu líši.

Účinný sociálny systém, dobré podmienky na výchovu detí za účasti oboch rodičov, jedna z najvyšších rodových rovností na svete, relatívne veľa žien v politike, hlavou monarchie (kráľovná Margaréta II.) aj premiérkou (Mette Frederiksonová) sú ženy. Človek by povedal, že Dánky, ktoré v takejto krajine žijú, sa budú identifikovať ako feministky. Nie je to tak.

Podľa jedného britského výskumu je Dánsko najmenej feministickou krajinou vo vyspelom svete. Do očí to bije hlavne v porovnaní so susedným Švédskom, ktoré má z hľadiska rodovej rovnosti a rovných príležitostí podobný imidž ako Dánsko. Ako však napísali jedny dánske noviny: Švédsko a Dánsko neoddeľuje len most, ale aj pohľad na feminizmus.

Kým vo Švédsku sa za feministky označuje 46 percent žien, v Dánsku je to štvrtina. Dánky si zároveň na rozdiel od Švédok, Britiek či Američaniek nemyslia, že problémy, na ktoré upozorňuje hnutie Me Too, sú až také dôležité, a neprekáža im ani sexuálne ladené popiskovanie mužov na ulici.

Keď sa na tento fenomén pýtali viaceré médiá, dostali od „obyčajných“ Dánok, ale aj odborníkov odpoveď, že to môže súvisieť s tým, že dánske ženy už dosiahli rovnosť (neskôr v tomto texte sa ukáže, že to celkom neplatí) a nepotrebujú sa o ňu usilovať. Prečo sa potom Švédky, ktoré o sebe môžu povedať to isté (ešte aj švédska zahraničná politika je feministická), za feministky označujú?

Nie sme obete

Vysvetlenie váhania Dánok prihlásiť sa k feminizmu môže súvisieť skôr s tým, že feminizmus má v Dánsku negatívne konotácie.

„Feminizmus sa často negatívne spája s nahnevanými ženami alebo ženami, čo nenávidia mužov. Alebo s tým, že zo žien robí obete. Väčšina ľudí nechce, aby ich

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie