Denník N

Prežiť nie je hrdinstvo

Vzoprieť sa a riskovať v mierových časoch je niekedy ťažšie ako v kritických situáciách.

„Dnes žijeme v novej ideologickej ére, definovanej rozdielom medzi ľuďmi, ktorí prijímajú svet väčšej otvorenosti v obchode, technológiách a migrácii, a medzi tými, ktorí chcú viac bariér, ochrany a obmedzení. Budúce politické strany sa zrejme budú formovať na základe tohto rozdelenia,“ tvrdí Fareed Zakaria.

O aké rozdelenie politík však naozaj ide? Pribúda politických strán a politických vodcov, ktorí sa iba vezú na vlnách negatívnych emócií (úzkosť, strach, neistota). To v lepšom prípade. V tom horšom nimi sami infikujú spoločnosť, a súčasne sa pasujú do úlohy kazateľov, ktorí šíria vieru o ceste k lepším zajtrajškom. Veriaci počúvajú predovšetkým tie argumenty, ktoré potvrdzujú ich presvedčenie. Horšie je, keď do sporov vstupujú osobné a skupinové záujmy, ktoré sú motivované korytami a prebendami, čo nie je až taký neobvyklý úkaz. Boli, sme a budeme s ním konfrontovaní neustále. Teda, neustále – pokiaľ prežije to, čomu hovoríme liberálna demokracia. Neliberálna si to s nami rozdá inak.

Kritická hranica je tam, kde ide o existenčné a existenciálne istoty. Keď k nej dokráčame, muži začínajú baliť plnú poľnú. V posledných tridsiatich rokoch sme v takejto situácii neboli. To však neznamená, že netreba byť v strehu. Hlásatelia hesiel „Za Boha a za národ“ a „Nič než národ“ síce vymenili rovnošaty za civilnejšie oblečenie, ale nie ideológiu.

Pravda a láska je ironizovaná a jej nositelia sú označovaní ako „slniečkari“ a „kaviarenskí povaľači“. Václav Havel sa kedysi prekvapene spýtal: „A oni sú nebodaj lžinenávistníci?“ Nuž, nie všetci, a nie vždy. Kľúčová otázka znie, či po

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash