Keď sa na začiatku stane chyba a sudca nevie, ako to zvrátiť – kauza razie v Moldave

Súdne pojednávanie sa začína a sudca obžalovanému aj prokurátorovi položí otázku, či nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Úvodná formalita súdneho pojednávania, odpoveď je väčšinou zamietavá. Následne, po prednesení obžaloby, sudca poučí obžalovaného, že môže urobiť vyhlásenie. Je jeho právom vyhlásiť, či sa cíti vinný, nevinný, alebo či nepopiera spáchanie skutku.

Nie je to len akýsi prázdny súdny rituál, uvádza sa v trestnom poriadku platnom na celom Slovensku. No na Okresnom súde Košice I akoby platili iné pravidlá. Teda aspoň u sudcu Ľuboša Vereša v prípade Leonarda Horvátha, jedného zo šestice obžalovaných po policajnej razii v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou.

Horváth nikdy takéto vyhlásenie neurobil. Nemohol, pretože sudca v júli otvoril hlavné pojednávanie aj bez neho. Nemohol prísť, nepustili ho z práce a advokáti ho riadne ospravedlnili. Navrhovali pojednávanie odročiť a vopred sudcu upozorňovali, že bez Horvátha sa nedá konať. Varovali, že nik za neho nemôže vyhlásiť, či sa cíti vinný alebo nevinný. Sudca sa napriek tomu rozhodol pojednávať. No dlho nekonal, pretože pojednávanie napokon aj tak odročil.

Sme v inej fáze konania

Po dvoch mesiacoch sa tak v stredu všetci zišli v pojednávacej miestnosti. A obhajca Dalilbor Kuciaň opäť sudcu upozorňoval, že sa treba vrátiť na začiatok. Obžalovaný predsa nespravil vyhlásenie.

„Vzhľadom na fázu, v ktorej sa nachádza konanie, je bezpredmetné poučenie o vyhlásení o priznaní viny,“ reagoval sudca s tým, že takéto vyhlásenie je možné urobiť len na začiatku hlavného pojednávania, teda vo fáze,“v ktorej sa už toto konanie nenachádza“.

Kuciaň sa nedal a upozornil sudcu, že konanie je takto zaťažené podstatnou chybou. „Váš právny názor je nám známy, ale teraz tu nie je na to priestor,“ oponoval Vereš a trval na tom, že na pojednávaní bude hlavným bodom výsluch obžalovaného.

Keď chcel advokát namietať, že Horváth žiadal o preklady podstatných dokumentov k obžalobe, ktoré stále nemá, sudca mu veľmi rýchlo skočil do reči. „Nebudeme diskutovať, obžalovaný bol poučený,“ skonštatoval.

Aj tak odročil

K výsluchu obžalovaného však aj tak nedošlo. Horváth vysvetľoval, že nerozumie dobre po slovensky. To bol dôvod, prečo žiadal tlmočenie aj preklad do maďarčiny. V prvom mu súd vyhovel, v druhej časti žiadosť zamietol. Obhajcovia voči tomu podali sťažnosť na Krajský súd v Košiciach.

A tu sa dostávame k druhej časti, prečo sa v stredu vôbec nemalo konať. Krajský súd totiž sťažnosti obhajcov vyhovel, čo sa obhajca Kuciaň, ale aj prokurátor dozvedeli z uznesenia, ktoré dostali priamo na pojednávaní. Bolo z neho zrejmé, že okresný súd musí o žiadosti o preklady nanovo rozhodnúť.

Aj to bol dôvod, prečo Kuciaň trval na odročovaní. Kedy chce predsa sudca zabezpečiť preklady dokumentov, ak nie pred výsluchom obžalovaného? Vereš bol rozhodnutý konať a názor začal meniť, až keď mu aj Horváth vysvetľoval, že naozaj nerozumie dobre po slovensky a trvá na prekladoch.

V tomto bode sa na stranu obžalovaného postavil už aj prokurátor. Potvrdil, že aj vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu treba pojednávanie odročiť. Až potom sudca Vereš ustúpil.

Pojednávanie, ktoré sa vôbec nemalo konať, sa tak skončilo po zhruba dvadsiatich minútach. Leonard Horváth si preto musel brať voľno v práci. Žije s rodinou v Nemecku, kde si našiel prácu. Hovorí, že nevie, dokedy budú jeho zamestnávatelia brať ohľady na jeho problémy. Cesta na Slovensko totiž nie je jednodňová záležitosť. Celkovo zaberie aspoň päť dní.

Ako sa stali z obetí obžalovaní

Vereš nie je jediným košickým sudcom, ktorý rozhoduje o kauze razie z roku 2013. Prípady šiestich obžalovaných, ktorí boli pôvodne obeťami, riešia či riešili štyria sudcovia. Jeden z nich medzičasom prešiel na krajský súd.

Obyvatelia osady sú obžalovaní, že pri výsluchoch po razii krivo vypovedali. Hovorili o tom, ako zásah policajtov prebiehal, o zraneniach ľudí, ako mali rozbité chatrče. Raziu vyšetrovala pôvodne policajná inšpekcia.

Na nezákonnosť zásahu upozorňoval vládny splnomocnenec pre Rómov, no ešte hlasnejšie aj ombudsmanka Jana Dubovcová. V jej práci v tejto kauze pokračuje aj jej nástupkyňa Mária Patakyová. Zatiaľ márne. A prečo márne?

Vráťme sa o šesť rokov späť, keď po razii prišli priamo do Moldavy na policajné oddelenie exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) a vtedajší premiér Robert Fico. Policajtov, ktorí robili raziu, osobne podporili. „Stojíme za vami,“ odkázali policajtom aj verejnosti. A keď sa Fico minulý týždeň vyjadroval o odsúdení Kotlebovho poslanca Milana Mazureka za extrémistické výroky, tak ešte aj v tomto vyhlásení raziu schvaľoval.

Nie je preto prekvapením, že vyšetrovanie inšpekciou ministerstva vnútra sa skončilo so záverom: skutok sa nestal. Všetko bolo v poriadku a Rómovia sú tí, ktorým netreba veriť a všetko si vymysleli. V tejto súvislosti vznikol aj posudok obetí razie, v ktorom bolo použité slovné spojenie „mentalita romica“. V preklade, náchylnosť na klamstvo.

Z pôvodne poškodených, ktorých pre neznalosť slovenčiny vypočúvali s tlmočníkom v maďarčine, sa teda napokon stali obvinení a následne obžalovaní. V tejto časti trestného konania, teda keď už im boli kladené za vinu skutky, ktorých sa údajne dopustili svojimi výpoveďami, už tlmočenie nemali.

Sudca k argumentom obhajcu: Ste obohraná platňa

A to nie je jediný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý vyvoláva pochybnosť. Napraviť to mohol Okresný súd Košice I. Lenže aj tu sudcom trvalo mesiace, kým uznali argument obhajoby, že tlmočenie naozaj treba. Postupne možno prídu aj na to, že sa obžalovaným zídu aj preklady.

Obhajcovia Roman Kvasnica a Dalibor Kuciaň opakovane vysvetľujú, že bez toho, aby si dokázali obžalovaní prečítať, čo sa im kladie za vinu, sa len ťažko budú vedieť brániť. Ako protiargument v súdnej sieni zaznievalo, že je ich prácou, aby im to vysvetlili.

V jednom z konaní sudca Ladislav Bujňák obhajcovi po jeho prednese povedal, že je ako „obohraná gramofónová platňa“. Je to sudca, ktorý poškodeného predvolal v iný deň súdneho pojednávania, ako mal. Neskôr v súdnej sieni obviňoval obhajcov z obštrukcií a z naťahovania súdneho procesu.

O to prekvapujúcejšie bolo, keď následne konanie s Milanom Hudákom odročil na neurčito. Dôvod? Chce čakať, kým nerozhodne Európsky súd pre ľudské práva. Na ňom sa obžalovaní sťažujú a napádajú celé vyšetrovanie razie. Neuspeli totiž ani na Ústavnom súde, ktorý postupy vyšetrovateľov aj prokuratúry odobril. Bujňák uznal, že rozhodnutie Štrasburgu môže mať zásadný význam aj pri súdnom konaní. „Je to základ,“ povedal.

Sťažnosti na sudcov aj prokurátora

Obhajcovia teraz očakávajú, že aj ostatní sudcovia budú odročovať na neurčito. Lenže aj stredajšie pojednávanie ukazuje, že sa to nedeje.

Otázne ešte je, ako konania na Okresnom súde Košice I ovplyvní list, ktorý obhajca obžalovaných Kvasnica poslal ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi (Most-Híd). Spísal v ňom pochybenia, ktoré podľa jeho presvedčenia sudcovia v konaniach urobili.

Podobný list adresoval aj generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi, ktorého zase upozornil na prokurátora okresnej prokuratúry Mateja Čintalu. V oboch podnetoch sa píše o vážnych porušeniach zákona, ale aj etických kódexov či už sudcov, alebo prokurátora. Oficiálnu odpoveď Kvasnica ešte nemá.

Generálna prokuratúra potvrdila, že list od advokáta dostala. Postúpila ho však Krajskej prokuratúre v Košiciach. Ak sa totiž podnet týka okresnej prokuratúry, oprávnená ho preverovať je prokuratúra nadriadená, a teda krajská.