Denník N

Do Ruska!

Autor (druhý zľava) na vrchole Beluchy. Foto - Roman Pekař
Autor (druhý zľava) na vrchole Beluchy. Foto – Roman Pekař

Neprestáva ma fascinovať, že krajina, ktorá má také obrovské imperiálne ambície, nie je schopná svojim obyvateľom zabezpečiť chodníky, verejné osvetlenie a fungujúcu kanalizáciu.

Autor je spravodajca Českého rozhlasu

Druhú polovicu leta som strávil s priateľmi v Rusku. Chcel som sa po dlhšom čase pozrieť, ako to vyzerá reálne v krajine, kde zajtra znamená už včera. A chceli sme aj zdolať najvyšší sibírsky vrchol Belucha (4506 metrov nad morom) v pohorí Altaj. Oboje sa podarilo a zažili sme po všetkých stránkach zaujímavé dobrodružstvá. Rusko sa totiž mení pomaly a niekedy to ani nie je vidieť.

Pohybovali sme sa síce v turisticky veľmi atraktívnej oblasti Altaja, kam kedysi vo veľkom mierili horolezecké výpravy, ale teraz tam chodia len Rusi. Cudzincov sme stretli za tri týždne troch, z toho jeden prechádzal Rusko na motorke a vízum a povolenie získaval štyri mesiace. Nám trvalo získať povolenie na vstup do podhoria Altaja (leží v pohraničnom pásme s Kazachstanom) dva mesiace. Aj tak sme však museli pri výstupe na Beluchu obísť pohraničníkov a riskovať pokutu a zatknutie. To isté platí o Rusoch. Výstup na Beluchu je ilegálny. Toľko k podpore turistického ruchu.

V hlavnom meste Altajskej republiky, v Gorno-Altajsku, sme našli nocľah asi kilometer od centra. Za tmy nás tam doviezlo auto, pomaly sa predralo cez výmole a zastavilo v blate pred domom. Asfalt vystačil len na hlavnú cestu, na vedľajšiu, kde bývajú ľudia, sa ešte nedostal. Ošumelé drevené domčeky stoja utopené v zeleni, ktorú nikto

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie