Denník N

Nad východnou Európou stále visí tieň histórie

Ministri zahraničných vecí Nemecka a ZSSR Ribbentrop a Molotov podpísali 23. augusta 1939 v Kremli pakt o neútočení. Foto - archív TASR/AP
Ministri zahraničných vecí Nemecka a ZSSR Ribbentrop a Molotov podpísali 23. augusta 1939 v Kremli pakt o neútočení. Foto – archív TASR/AP

Pakt Hitler – Stalin si zaslúži odsúdenie. Zabúdame však na náš vlastný diel zodpovednosti za tragédiu Európy.

Autor je britský novinár a spisovateľ

Tweet Sadiqa Khana k výročiu paktu Molotov – Ribbentrop pôsobil mdlo. „Dátum 23. august 1939 si zaslúži, aby sme si ho zapamätali ako hanebný deň európskej histórie, keď si ministri zahraničia Hitlerovho Nemecka a Stalinovho Sovietskeho zväzu tajne rozdelili strednú a východnú Európu,“ napísal londýnsky starosta.

Je pravda, že predvojnová diplomacia a vnútorné politické a hospodárske usporiadanie stredo- a východeurópskych krajín neboli ideálne. No nič z toho, čo okupanti spôsobili, si v Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a dnešnom Moldavsku nezaslúžili. Ani masové vraždy (najmä, no nielen Židov), ani deportácie, ani zničenie národnej kultúry a verejných inštitúcií.

Kolaborácia – či už vynútená, alebo dobrovoľná – priniesla ďalšiu hrôzu, keď sa sused obrátil proti susedovi. Bolo ľahké omylom považovať nacistov za osloboditeľov od Sovietov a naopak. Ako poznamenal historik Robert Gellately, niektorí Židia z Poľska okupovaného Sovietskym zväzom utekali do nacistami ovládanej časti krajiny, lebo sa domnievali, že podmienky tam už horšie byť nemôžu.

Prezieravá a nevyhnutná reakcia

Počas studenej vojny bolo výročie paktu príležitosťou na stretnutia emigrantov a disidentov. Spájanie oboch vražedných ideológií – či dokonca kladenie znamienka rovná sa medzi ne – však väčšinou bolo tabu.

Sovietsky zväz popieral existenciu tajných

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie