Denník N

Odkaz MMŠ: O živote stromov, ktoré si v lese navzájom pomáhajú a komunikujú vďaka hubám pod zemou

Pôvodná fotka slovenského pralesa, ktorá sa dostala na titulnú stránku Nature. Foto – Ondrej Kameniar
Pôvodná fotka slovenského pralesa, ktorá sa dostala na titulnú stránku Nature. Foto – Ondrej Kameniar

Za posledných dvadsať rokov urobili vedci významné objavy o živote stromov. Vyplýva z nich, že stromy nie sú len individuálne organizmy, ale tvoria organizačnú štruktúru celého lesa, sú prepojené pod zemou a spolupracujú.

Spisovateľ Robert Macfarlane publikoval nedávno knihu Underland: A Deep Time Journey (Podzemie – Cesta do hlbín času) o živote stromov a tento text je esejistickou verziou jeho knihy. Opisuje v nej svoje zážitky s vedcami, ktorí skúmajú stromy, a začína príbehom mladej kanadskej vedkyne Suzanne Simardovej, ktorej výskum začiatkom 90. rokov vyvolal malú revolúciu v chápaní života rastlín. Spozorovala totiž, že keď farmári vyrúbali výhonky briez kvôli budúcej plantáži, na ktorej vysadili mladé jedle, tie začali chradnúť a napokon vyschli.

Vedci si dlho mysleli, že mladé brezy treba vykynožiť, aby nebrali živiny vysadeným jedličkám. Lenže Simardová uvažovala inak: čo ak mladé brezy, naopak, pomáhali jedličkám prežiť, a keď boli vyrúbané, jedličky bez ich pomoci uhynuli tiež?

Začala skúmať pôdu a našla v nej mikroskopické nitky (hyphae), ktoré boli vlastne akýmisi chápadlami húb a spájali celé podhubie medzi stromami. Tieto nitky sú také tenké, že v jednej lyžičke pôdy majú dĺžku 10 kilometrov.

Ďalší výsledok výskumu pomocou rádiových izotopov, ktoré injektovali do jedlí a pozorovali molekulárny tok cez tieto nitky v podzemí, ich ohromil. Molekuly cestovali cez kmeň stromov dolu ku koreňom, kde sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Odkaz MMŠ

Teraz najčítanejšie