Veronika Prušová
Leonard Horváth, obžalovaný v kauze policajnej razie v Moldave nad Bodvou, má právo nielen na tlmočenie súdneho procesu, ale aj na preklady potrebných dokumentov. Pred týždňom o tom rozhodol Krajský súd v Košiciach. Je to dôvod, pre ktorý sa stredajšie pojednávanie s Horváthom muselo na okresnom súde odročovať.
Keď teda Okresný súd Košice I v júni žiadosť o preklady potrebných dokumentov zamietol, urobil chybu. Sudca Ľuboš Vereš by ju mal napraviť a preklady zabezpečiť. Jeho stredajšie rozhodnutie naznačuje, že tak aj urobí.
Slovenčina je až tretia v poradí
O pribratie tlmočníka aj preklad relevantných dokumentov žiada obhajoba v kauze policajnej razie nielen v prípade Horvátha, ale aj pri ďalších obžalovaných. Pochádzajú z osady v Moldave nad Bodvou, v meste, kde sa na ulici bežne mieša slovenčina s maďarčinou a ani o rómčinu nie je núdza.
Pochádzajú teda zo zmiešaného územia. Žijú v osade, kde sa viac hovorí po rómsky. Väčšina má len základné vzdelanie, a to zo školy s vyučovacím jazykom maďarským. Slovenčinu používajú až ako tretiu v poradí. V prípade Horvátha je to ešte zložitejšie. Odsťahoval sa do Nemecka, takže kontakt so slovenčinou má už len minimálny. Ostatní obžalovaní možno hovoria po slovensky. Zvládnu konverzáciu o bežných veciach.
Na to, aby porozumeli celému súdnemu procesu, je to málo. A to stále vysvetľujú košickým sudcom aj obhajcovia Roman Kvasnica a Dalibor Kuciaň. Sudcom pripomínajú, že ich klienti neboli ani len poučení o práve mať tlmočníka a prekladateľa. Teraz ich argumenty vypočul krajský súd.
Ako svedkovia tlmočníka mali
Obhajcovia opakovane pripomínajú, že keď šestica obžalovaných obyvateľov osady vypovedala o razii v pozícii svedkov a poškodených, tak ich výpovede boli tlmočené. Keď sa však z nich stali obvinení z krivej výpovede, už tlmočníka nemali. Stačilo ich vyhlásenie, že vedia dostatočne po slovensky.
Práve na zápisnice z týchto výsluchov sa odvolával aj okresný prokurátor, keď obhajcovia žiadali o tlmočenie a prekladateľov. Pripomínal, že obžalovaní zápisnice o výsluchoch podpísali a vyhlásili, že po slovensky rozumejú.
Rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí prekladov schvaľoval. Krajskému súdu preto napísal, že rozhodnutie okresného súdu bolo vecné, zákonné a správne, a navrhoval ho potvrdiť. Argumentoval aj tým, že ak aj mal obžalovaný v inom konaní prekladateľa či tlmočníka, neznamená to samo osebe, že tak musí byť aj v tomto konaní.
„Požiadavky obhajoby sú zjavne účelové, s cieľom nevenovať pozornosť meritu veci a realizovať obštrukcie,“ napísal prokurátor krajskému súdu s tým, že „obžalovaný celkom zreteľne komunikuje s médiami, ako aj zástupcami mimovládnych organizácií a verejnosti tak v pojednávacej miestnosti, ako aj mimo nej v slovenskom jazyku a tomuto rozumie“.
Odkaz prokurátorovi aj okresnému sudcovi
Senát krajského súdu Martina Michalanského sa však viac stotožnil s argumentmi obhajoby ako prokurátora. Pripomenul európsku smernicu, ktorú prevzal náš trestný poriadok už pred piatimi rokmi. Podľa nej nestačí, ak niekto vyhlási, že rozumie jazyku, v akom sa trestné konanie vedie. Je na príslušnom orgáne, aby posúdil, či naozaj je schopný v tomto jazyku komunikovať. Je to preto, aby nebolo zmarené jeho právo na obhajobu.
„Zásadne nestačí len schopnosť obvineného v slovenskom jazyku sa dohovoriť o bežných, jednoduchých veciach. Je dôležité, aby porozumel obsahu poučenia o svojich právach, obsahu výpovede svedkov, znalcov, obsahu expertíz či listinných dôkazov,“ napísal Michalanského senát.
Okresnému prokurátorovi pripomenul, že do konania, keď obete razie vypovedali ako svedkovia, pribrali tlmočníka na pokyn krajského prokurátora. Ak boli vtedy pochybnosti o ich jazykových schopnostiach, tak tie pochybnosti ostali, aj keď z nich urobili obvinených. Michalanského senát dodal, že nič nebránilo polícii a prokuratúre rozhodnúť o pribratí tlmočníka a prekladateľa už v prípravnom konaní.
Ak okresný sudca tvrdil, že je súd povinný zabezpečiť preklad len písomností súvisiacich so súdnym konaním, tak podľa krajského súdu to tak celkom nie je. „Súdu nič nebráni, zvlášť vzhľadom na vyššie konštatované pochybnosti o skutočnom ovládaní slovenského jazyka obžalovaným, aby rozhodol o preklade rozhodnutí a písomností aj z prípravného konania.“
Otázny postup sudcu
Bude na okresnom sudcovi Ľubošovi Verešovi, ako sa s týmto odkazom krajského súdu vyrovná. V stredu chcel pôvodne konať aj napriek tomu, že o pribratí prekladateľa ešte nerozhodol. Nezabrali ani námietky obhajcu Kuciaňa, že existuje rozhodnutie krajského súdu.
Až keď sa na jeho stranu priklonil prokurátor a povedal, že za týchto okolností treba odročiť, tak sudca Vereš pojednávanie odročil na 21. októbra. Povedal aj to, že prizve prekladateľa.
Koľko dokumentov dovtedy stihne prekladateľ preložiť, je však otázne. Aj preto Kuciaň vysvetľoval, že odročiť sa malo na neurčito. A nielen kvôli prekladom.
Ale aj kvôli tomu, že dve súdne konania s dvomi inými obžalovanými v kauze razie sudca Ladislav Bujňák odročil na neurčito, pretože chce počkať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Na ňom totiž obyvatelia osady spochybňujú priebeh vyšetrovania razie, čo je základ aj pri tomto súdnom konaní. S týmto argumentom však u sudcu Vereša obhajoba neuspela.
Na košickom súde tak vznikla situácia, keď dve súdne konania sú odročené na neurčito, no v ďalších troch chcú sudcovia konať ďalej, hoci vo všetkých ide o takmer identické obžaloby. Existuje pritom nález Ústavného súdu, v ktorom sa jasne píše, že „protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere verejnosti v spravodlivé súdne konanie a v súdny systém ako taký“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
