Ave iný vesmír

Autorka je knižná editorka

Myseľ zahltená bordelom upne sa zúfalo na jeden detail. Nehodiace sa škrtnite. Čo hľadá uprostred opičiek, slintošov a neopakovateľného verbálneho odpadu latinský pozdrav? Evokuje uhladenú debatu vzdelancov, poéziu, odkazuje na antiku, znalosť histórie a kultúry, latinského jazyka… Niekomu môže v mysli vyvolať aj predstavu kostola, veď Ave Maria.

V realite by však bola aj Satinského veta „trt a tri orechy“ ešte príliš kultivovanou odpoveďou na tieto úvahy.

V realite veštica zabudla korešpondujúcemu páriku oznámiť aj to, že Kočner nie je cisár, čiže Ave Caesar nie je celkom namieste. Pri „Ave Ty“ a najmä „Ave ja“ sa však nedá zbaviť dojmu, že to čudesné predstieranie ušľachtilosti a svojho vysokého postavenia je rovnako márne ako vyleštiť topánky aj s tou slamou, čo z nich stále trčí. Nehodiace sa neškrtli. Vari niekto povie sám sebe „Buď zdravý, ja“?

Ave, starý rímsky pozdrav, je tvar rozkazovacieho spôsobu slovesa „aveo“, ktoré znamená „byť zdravý“. (Ave teda do nemčiny preložíme ako „heil“, no zbohom.)

Ave sa prekladá aj ako „ahoj“. „Ahoj, ja“? To by mohlo byť z nejakej príručky typu „Maj rád sám seba“ na úvod do kapitoly, ktorá káže pochváliť sa pred každým zrkadlom, okolo ktorého ideme, a už o desať rokov sa milujete a obdivujete.

No známa veta „Ave Caesar morituri te salutant“ bola nielen pozdrav cisárovi, ale pozdrav od tých, ktorí „idú na smrť“.

Treba len dúfať, že zločincom čo najskôr dáme „vale“, čo je zas latinský pozdrav na rozlúčku.