Denník N

Pomaľovať vtáča je predsa také ľahké

Foto - Magic box
Foto – Magic box

Bol som na premiére filmu Pomaľované vtáča a myslel som na svojich blízkych a všetkých, ktorí majú smolu, že sú iba iní

Po dlhom čase som šiel do kina. Na Pomaľované vtáča. V deň pražskej premiéry, skoro ráno, sedím pred počítačom a myslím na generácie ľudí, ktorí sa dotkli absolútneho zla. Na ľudí, ktorí vedia, že aj takzvaní „slušní“ ľudia sú za „priaznivých“ okolností schopní príšerných vecí – vraždenia, mučenia, znásilňovania, pretože za „priaznivých“ okolností je to bez trestu.

Vidím ich

Hlavou mi behajú obrazy blízkych na osvienčimskej rampe. Otcova sestra Katinka tam odovzdala svoje dieťa svokre, pretože starí a deti to predsa budú mať ľahšie. Išli rovno do plynu.

Vidím maminu sestru Ruženku, ktorú upálili zaživa aj s deťmi v pogrome na Podkarpatskej Rusi.

Vidím štreku pochodu smrti zo Sachsenhausenu do Schwerinu, na ktorej koncom apríla 1945, na úplnom konci vojny, zastrelili otca, keď si sadol na krajnicu.

Vidím krabicu, do ktorej ma v marci 1945 uložila mama, keď ma porodila v Terezíne.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie