Štíhly po čokoláde! Čokoládový podvod ukázal, že niektoré médiá uverejnia o vede čokoľvek
O štúdii, že jedenie čokolády zrýchľuje chudnutie, informovali viaceré svetové médiá. Jej autori si z nás však urobili žarty. Chceli tak upozorniť na nekvalitnú prácu médií, ktoré nerozumejú vede a propagujú nezmysly.
„Štíhly po čokoláde!“ oznamovali prednedávnom titulky novín po celom svete. Tím nemeckých vedcov totiž dokázal, že ľudia, ktorí boli na diéte, chudli o desať percent rýchlejšie, ak zároveň jedli kúsok čokolády denne.
Správa sa dostala na titulnú stranu nemeckého Bildu, najväčšieho európskeho denníka, hneď pod aktualizáciu o páde lietadla spoločnosti Germanwings. O štúdii informoval napríklad aj Huffington Post. Celkovo o nej písali v 20 krajinách a publikovali ju v šiestich jazykoch. Diskutovalo sa o nej aj v televíznych reláciách.
Lenže nemeckí „vedci“ si z nás vystrelili. Štúdia je síce reálna, dáta v nej nie sú podvod, ale ide o ukážku príšernej vedy. A to zámerne. Autori chceli upozorniť na to, ako chabo pracujú médiá s vedeckými štúdiami a ako málo stačí k tomu, aby siahli po údajoch, ktoré nie sú hodnoverné, a vykričali ich do sveta miliónom ľudí ako vedecké fakty.
Chcel upozorniť na to, že médiá propagujú zlú vedu
Hlavným autorom štúdie je Johannes Bohannon, PhD. V skutočnosti však ide o Johna Bohannona. A nie je vedec, ale novinár. Doktorát síce má, ale z molekulárnej biológie, nie v oblasti výživy. Inštitút stravy a zdravia, na ktorom má údajne pracovať, neexistuje. Vytvorili iba webovú stránku.
Bohannon rozoslal rukopis viacerým pochybným časopisom a čakal, čo sa bude diať. Od mnohých dostal pozitívnu odpoveď do 24 hodín. Nakoniec si vybral žurnál International Archives of Medicine, vytlačenie stálo 600 eur. Aj keď sa časopis chváli tým, že v ňom dochádza k „prísnemu recenznému konaniu“, vyšiel hneď po tom, čo prebehla platba. Oproti rukopisu na ňom nezmenili ani slovo.
Mimochodom, na túto neradostnú situáciu, keď za ostatných niekoľko rokov vznikol doslova celý sektor pochybných časopisov, ktoré žijú z toho, že vytlačia čokoľvek, ak im bohato zaplatíte, poukázal Bohannon v článku pre Science v roku 2013.
Málo ľudí, veľa premenných
Čo sa týka štúdie o pozitívnom účinku jedenia čokolády na chudnutie, Bohannon a tím ju robili na minimálnej vzorke 15 ľudí. Účastníkov experimentu rozdelili do troch skupín – kontrolnej a dvoch, v ktorých boli ľudia na diéte s tým, že buď jedli, alebo nejedli čokoládu. V každej skupine tak bolo rovnomerne iba päť ľudí.
Pritom kontrolovali až 18 premenných – váhu, cholesterol, kvalitu spánku, pocit spokojnosti a iné. Výskum trval len tri týždne. Keď sa skončil, ukázalo sa, že ľudia, ktorí boli na diéte a jedli čokoládu, schudli až o 10 percent rýchlejšie ako tí, ktorí boli na diéte, ale čokoládu nejedli. To je štatisticky významný rozdiel.
Pred dvomi týždňami Bohannon svoj podvod odhalil. V článku, okrem iného, vysvetľuje, prečo je dizajn experimentu zlý. Ak máte v experimente iba 15 ľudí a skúmate u nich až 18 premenných, štatisticky významný rozdiel dostanete takmer vždy. Je to ako v lotérii, čím viac lístkov máte, tým vyššia je pravdepodobnosť, že vyhráte.
Bohannon a tím netušili, aké výsledky dostanú. Ak by mali vzorku iných ľudí, mohli byť celkom iné. Na titulnej strane Bildu by potom mohlo byť niečo ako: „Čokoláda znižuje cholesterol“ alebo „Čokoláda zvyšuje kvalitu spánku“.
Inými slovami, Bohannon a tím sa spoľahli na to, že pri uvedenom dizajne štúdie je vysoko pravdepodobné, že dostanú štatisticky významné rozdiely. V ich prípade to bolo pri čokoláde a váhe.
Autori vymysleli tlačovú správu so sexy názvom „Štíhly po čokoláde“. „Podľa novej štúdie čokoláda urýchľuje chudnutie,“ napísali do perexu. Cez Newswise ju rozoslali 5-tisíc novinárom. Naleteli Bild, Daily Star, Irish Examiner, nemecký Cosmopolitan, Times of India a mnohí iní.
Je to morálne?
Bohannovým cieľom bolo poukázať na slabú prácu médií, ktoré nezriedka propagujú zlú vedu, a v konečnom dôsledku dosiahnuť aspoň minimálnu nápravu situácie. Medzi vedcami a novinármi však z celej záležitosti zostala v ústach zvláštna pachuť.
Upozorňujú napríklad, že takéto správanie je nemorálne. Rachel Ehrenberg zo Science News priznáva, že podvody majú v novinárskej práci dlhú tradíciu, ale novinári sa k nim uchyľujú vtedy, keď chcú poukázať na nejaké neprávosti, a až v poslednej inštancii.
Psychologička Tania Lombrozo si myslí, že je možné, že podvod môže diskreditovať vedu ako takú a ľudí, ktorí o nej do novín píšu. Potom sú tu obavy aj o samotných čitateľov. Štúdia z roku 2014 ukázala, že premenlivosť správ o výžive, podľa ktorých je napríklad pitie kávy, vína alebo piva raz dobré, a potom zase zlé, ľudí mätie a vytvára u nich nedôveru k vede o výžive.
Hrozí preto, že ľudia nebudú dôverovať relevantným informáciám o výžive a stravovaní, pretože ich odbijú slovami „veď oni tie odporúčania aj tak po istom čase zase zmenia“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
