Denník N

Chcú odhaliť pôvod častíc s najvyššou energiou vo vesmíre. Záhada astrofyziky trvá skoro 60 rokov

Klzák HiDRON na gondole balóna. Na palube klzáka bol pripevnený detektor AMON (Airglow MONitor) na pozorovanie airglow žiarenia, ktoré tvorí hlavnú prekážku skúmania časticových spŕšok. Štartovalo sa 31. augusta v Kanade. Foto – Stratodynamics Aviation Inc.
Klzák HiDRON na gondole balóna. Na palube klzáka bol pripevnený detektor AMON (Airglow MONitor) na pozorovanie airglow žiarenia, ktoré tvorí hlavnú prekážku skúmania časticových spŕšok. Štartovalo sa 31. augusta v Kanade. Foto – Stratodynamics Aviation Inc.

Na medzinárodnom projekte robí viac ako 300 vedcov zo 16 krajín, medzi nimi aj Slováci. „Náš prístup úplne mení pravidlá hry,“ hovorí fyzik Pavol Bobík z SAV o výhodách výskumu častíc s ultravysokou energiou z nízkej orbity Zeme.

Ak by sme vypli hviezdy na nočnej oblohe, horná vrstva atmosféry by aj tak svietila.

Prečo?

Molekuly kyslíka, ktoré počas dňa rozdelilo ultrafialové žiarenie slnka na atómy kyslíka, sa počas nocí opätovne spájajú. Pri tomto procese sa vyžarujú fotóny a výsledkom je svetlo, ktoré sa v angličtine nazýva airglow.

Hoci je uvedené žiarenie desiatky miliónkrát slabšie ako denné svetlo, predstavuje výraznú prekážku pre výskum časticových spŕšok tvorených kozmickým žiarením s ultra vysokou energiou (UHECR častice, z angl. Ultra High Energy Cosmic Rays).

Záhada už skoro 60 rokov

Uvedené častice majú najvyššiu energiu vo vesmíre a ich pôvod je nevyriešenou záhadou astrofyziky už takmer 60 rokov. „Ide o zložitý problém. Je možné, že keď ho pochopíme, vo fyzike dôjde k významnému skoku,“ povedal pre Denník N fyzik Pavol Bobík z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

Slovenský vedec je súčasťou viac ako 300-členného tímu výskumníkov zo 16 krajín, ktorí pracujú na príprave experimentu na pozorovanie svetelných stôp časticových spŕšok.

Po prvý raz pozoroval takéto spŕšky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie