Dušan Mikušovič
„Je to skôr technická záležitosť,“ reaguje poslanec Smeru Erik Tomáš na fakt, že vládnu koalíciu opustil poslanec Martin Fedor (klub Mosta-Híd).
Tak ako iní koaliční politici vie, že aj keď matematicky vláda Smeru, SNS a Mosta-Híd stratila v parlamente väčšinu, vďaka podpore niekoľkých nezaradených poslancov by Fedorov odchod nemal byť pre schvaľovanie zákonov v parlamente až taký problém. Navyše, do volieb zostáva už len necelý polrok.
Fedor, bývalý člen SDKÚ a strany Sieť, posledné roky pôsobil v poslaneckom klube Mosta-Híd. Odchod z koalície ohlásil v piatok.
„Dnešným dňom som sa rozhodol vystúpiť z poslaneckého klubu Mosta-Híd, a tým aj z vládnej koalície. To, že vystupujem z klubu Mosta-Híd, je len logickým pokračovaním toho, čo som uviedol už pred časom – že svoju budúcnosť nespájam s touto politickou stranou a budem zvažovať ďalšiu politickú budúcnosť,“ vysvetlil v stanovisku pre TASR.
Koalícia bez väčšiny
V piatok to nebola jediná správa, ktorá naznačuje zmeny v Moste-Híd. Denník SME informoval, že minister životného prostredia László Sólymos sa plánuje vzdať straníckych funkcií v strane.
Koalícia má formálne po odchode poslanca Martina Fedora už len 75 hlasov. Smer má v klube 48 poslancov, SNS 15, Most-Híd už len 12.
O Fedorovom odchode sa špekulovalo už dlho, posledné týždne sa píše o tom, že by sa mohol objaviť v novej strane Dobrá voľba, ktorú zakladá bývalý minister zdravotníctva a vnútra Tomáš Drucker.
Exminister obrany Fedor sám hovoril, že ho Drucker „nadchol“ a že je s ním v kontakte.
„Dlhodobo sa venujem bezpečnostným otázkam a práve pre tieto témy ma oslovil. Musím povedať, že sa mi s ním spolupracuje dobre. Teší ma, keď sa niekto venuje programu ešte pred politickými vyhláseniami,“ povedal Denníku N v júli.
Odchod z koalície vysvetlil aj tým, že pár mesiacov pred voľbami sa množia propagandistické a populistické návrhy. „A to v čase, keď sa nedarí napĺňať zámer vlády o vyrovnanom štátnom rozpočte,“ povedal.
Prekážal mu aj odklon od programového vyhlásenia vlády. „Malo garantovať principiálne postoje vlády v zahraničnej a bezpečnostnej politike a predpokladalo politickú stabilitu pre Slovensko. V uplynulých mesiacoch však vidno, že aj politika jasného európskeho a prozápadného smerovania je pod tlakom, dokonca aj od predstaviteľov vládnej koalície.“
Danko: Má právo na svoje šťastie
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár reagoval na správu o Fedorovom odchode stručne. „Martin Fedor informoval predsedu strany, že v blízkej budúcnosti opustí klub, pán predseda rozhodnutie pán Fedora berie na vedomie,“ informovala hovorkyňa strany Klára Debnár s tým, že Fedor sľúbil, že zahlasuje za návrhy, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia vlády.
Odchod poslanca neznepokojil predsedu parlamentu a koaličnej SNS Andreja Danka. „Má právo na svoje šťastie,“ vyhlásil stručne na svojom brífingu.
Podobne hovoril aj poslanec Smeru Erik Tomáš. „Každý politik má právo na vlastné rozhodnutia a vlastnú kariéru,“ povedal. „Nemyslím si, že je to nejaký okamžitý problém pre vládnu koalíciu. Pokiaľ budú vládne zákony prechádzať v parlamente, koalícia bude zmysluplne fungovať.“
Tomáš má pravdu. S koalíciou dlhodobo hlasujú nezaradení poslanci Martina Šimkovičová, Rastislav Holúbek a Peter Marček, ktorí pár mesiacov po voľbách odišli z hnutia Sme rodina Borisa Kollára. Vláda sa často môže spoľahnúť aj na hlas poslankyne Aleny Bašistovej (ex-Sieť).
Na otázku, či sa koalícia spolieha na Marčeka a spol., Tomáš povedal, že zatiaľ s koalíciou hlasovať zvyknú, ale dohodu s nimi nemajú. „O žiadnej špeciálnej dohode neviem, ale myslím si, že doterajšie hlasovania ukazovali, že títo traja nezávislí poslanci koaličné návrhy podporovali.“
Denník N vlani pripravil analýzu hlasovaní trojice poslancov okolo Petra Marčeka. V tom čase podporili približne 80 percent z nich.
Ako erodovali koaličné kluby
Fedor oznámil odchod z koalície v deň, keď na návrh opozície začala mimoriadna schôdza o vyslovení nedôvery premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer). Hlasovať sa bude v utorok.
Koaličné kluby padli na počet 75 poslancov po odchode viacerých zákonodarcov. Strany, ktoré vytvorili vládu po voľbách v roku 2016, mali na základe volebných výsledkov 85 poslancov. Smer 49, SNS 15, Most-Híd 11 a Sieť 10 poslancov.
Ihneď po uzatvorení koaličnej zmluvy odišli z týchto strán poslanci, ktorí s vytvorením tretej vlády Roberta Fica nesúhlasili. Boli to Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík zo Siete a Zsolt Simon z Mosta-Híd.
Vláda tak de facto štartovala s väčšinou 81 poslancov. Dôveru tretej Ficove vláde v apríli 2016 vyslovilo 79 poslancov, všetci koaliční, ktorí boli prítomní.
Pár mesiacov po voľbách sa rozpadla strana Sieť aj jej klub. Z jej zostávajúcich siedmich poslancov prešlo päť do klubu Mosta-Híd, Andrea Bašistová zostala nezaradenou, no väčšinou hlasujúcou s koalíciou, a pôvodný predseda strany Radoslav Procházka sa vzdal mandátu.
Namiesto neho do parlamentu nastúpila Zuzana Zimenová, ktorá sa pridala k opozícii. Formálne mala vláda v rámci poslaneckých klubov Smeru, Mosta-Híd a SNS už len 79 poslancov.
To trvalo do začiatku roka 2018, keď parlamentnými počtami zatriasla vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Už krátko po nej, v marci 2018, opustil koalíciu poslanec Igor Janckulík (ex-Sieť, potom v klube Mosta-Híd), ktorý dnes spolupracuje s KDH.
V septembri 2018 odišla z Mosta-Híd aj koalície poslankyňa Lucia Žitňanská, ktorá po nástupe vlády Petra Pellegriniho už nebola ministerkou spravodlivosti. Na 76 poslancov sa vládna väčšina scvrkla už o mesiac, v októbri 2018, keď koalíciu opustil aj exminister kultúry Marek Maďarič (Smer).
Po Fedorovom odchode má teda koalícia oficiálne 75 poslancov a pri niektorých hlasovaniach sa naozaj bude musieť spoliehať na prebehlíkov.
Podobne končila aj druhá vláda Mikuláša Dzurindu (2002 až 2006). V roku 2005 bol parlament dokonca niekoľko týždňov neuznášaniaschopný, pat prelomilo až náhle rozhodnutie exposlancov HZDS Karola Džupu a Eduarda Kolesára koalícii pomôcť. V spise Gorila sa naznačuje, že poslanci boli kúpení, oni korupčné motívy odmietali.
Predseda Smeru Robert Fico o tom, že sa vtedy poslanci kupovali, v nasledujúcich rokoch často hovoril a ostro to kritizoval. „Len vďaka tomu, že skorumpovali dvoch poslancov HZDS, si mohli udržať moc, ktorú tak strašne potrebovali,“ hovoril v roku 2009.
Z Mosta odišiel aj Nagy
Z Mosta-Híd dnes dnes vystúpil aj bývalý europoslanec József Nagy. Jeho odchod zo strany sa čakal; už skôr oznámil, že za Most nebude kandidovať. Pripája sa k novému hnutiu Spolupatričnosť a vraví, že toto hnutie môže byť volebnou platformou, pod ktorou sa spojí aj SMK a Maďarské fórum Zsolta Simona.
Nagy nepôjde ani na zajtrajší snem Mosta-Híd. Bývalý europoslanec už v lete kritizoval, že sa Most-Híd nedokázal dohodnúť na spoločnej kandidátke s SMK. „Maďarská menšina by mala mať zastúpenie v parlamente,“ povedal. „Budem podporovať hnutie, ktoré sa pripravuje. Vidím v tom šancu na združenie ostatných síl,“ tvrdí Nagy.
Podľa Nagya by značka Spolupatričnosť bola lepšou, ako keby sa maďarská menšina združila pod logom SMK, aj keď priznáva, že v tejto tradičnej maďarskej strane sú ľudia, ktorí sú proti – napríklad Pál Csáky či Miklós Duray.
„Verím, že to nebude SMK 2.0, ale že to bude subjekt, ktorý bude zahrňovať národnejšie orientovaných, ale aj tých, ktorí majú liberálnejšie myšlienky,“ dodal Nagy.
Hnutie Összefogás-Spolupatričnosť v reakcii na Nagyov odchod z Mosta napísalo, že je otvorené pre všetkých dôveryhodných politikov, ktorí stoja na strane maďarskej spolupráce. „V uplynulých dňoch sme sa viackrát stretli s bývalým poslancom EP Józsefom Nagyom a vítame jeho dnešné vyjadrenie, že stojí na strane spolupráce a spájania maďarských politických síl.“
Zsolt Simon hovorí, že dnes neexistuje dohoda o tom, že by jeho Maďarské fórum a SMK mohli kandidovať pod značkou nového hnutia Spolupatričnosť, ako to spomínal József Nagy. Podľa neho nie je jasné, či sa Spolupatričnosti vôbec podarí zaregistrovať na ministerstve vnútra. „Sme za spoluprácu a spájanie, ale s neexistujúcou stranou nevieme rokovať,“ povedal.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
