Denník N

Štyri mesiace držali pri živote ženu po mozgovej smrti, porodila zdravé dieťa. Nevieme, ako je to možné, vraví lekár

Pôrod malej Elišky cisárskym rezom. Foto - Fakultná nemocnica Brno
Pôrod malej Elišky cisárskym rezom. Foto – Fakultná nemocnica Brno

Roman Gál sa medicíne venuje dvadsaťsedem rokov. A presne toľko rokov mala pacientka, ktorú v apríli priviezli na jeho Kliniku anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny vo Fakultnej nemocnici Brno.

Žena mala masívne krvácanie do mozgu a bola v 16. týždni tehotenstva. Ešte v ten dňa stratila schopnosť sama dýchať a lekári konštatovali smrť mozgu.

Dieťa však bolo v dobrom stave, preto sa zdravotnícky tím rozhodol udržať ženu pri živote tak dlho, ako to len pôjde. Do kritickej hranice približne 25 týždňov, od ktorej sa predpokladá, že novorodenec dokáže s rizikom vážnych zdravotných problémov prežiť, chýbalo deväť týždňov.

Brnianskym lekárom sa nakoniec podarilo udržať ženu pri živote 117 dní a 15. augusta sa cisárskym rezom narodilo zdravé dievčatko Eliška s váhou nad dve kilá. Obe čísla sú vo svete, kde je podobných prípadov známych len pár desiatok, rekordné. V ten istý deň lekári odpojili mladú matku od prístrojov.

O tom, čo ho štyri mesiace starostlivosti o matku s dcérou naučili, čo všetko sa mohlo pokaziť a ako ľudské telo bez mozgu dokáže zaistiť rast dieťaťa, profesor Gál porozprával pre český Deník N.

V tomto medializovanom prípade často zaznieva spojenie mozgová smrť. Čo presne tento termín znamená?

Smrť mozgu je v podstate totožná so smrťou človeka. Mozog je bez akéhokoľvek cievneho zásobenia, a keďže ako hlavná riadiaca jednotka organizmu reguluje všetky ďalšie funkcie, dochádza k smrti jedinca.

Keď odumrie len vrchná kôra, je to vegetatívny stav. Tu odumrel celý mozog, aj tie nižšie etáže. Už v ten istý deň, keď sme pacientku prijali, vymizla spontánna dychová aktivita a následne bola smrť mozgu potvrdená neurologickým vyšetrením.

Nazýva sa to areflexia nad C1, čiže vymiznutie hlavových reflexov nad prvým krčným stavcom. Trebárs v Spojených štátoch to stačí na potvrdenie mozgovej smrti. U nás sa, ak ide o darovanie orgánov, robia ešte ďalšie vyšetrenia.

Vo chvíli, keď vám pacientku priviezli, bola v 16. týždni tehotenstva. Čo rozhodlo o tom, že ste sa ju a jej dieťa pokúsili udržať pri živote?

Vedeli sme, že pani je tehotná, a prvé, na čo sme sa zamerali, bol stav plodu. To boli dva rozhodujúce faktory: stav orgánov a vôbec matky a stav plodu, ktorý bol podľa úvodných vyšetrení úplne zdravý.

Začali sme s resuscitačnými postupmi, a hoci sme v úvodných týždňoch nevedeli, ako to dopadne, pokračovali sme. Pravidelne dvakrát týždenne a následne potom aj dvakrát denne sa robili vyšetrenie ultrazvukom, vrátane genetických vyšetrení a všetkých ďalších, ktoré sa robia u tehotných žien. Všetky výsledky boli negatívne, plod vyzeral po celý čas dobre. Orgány matky tiež dobre reagovali na liečbu a darilo sa nám udržať všetky funkcie.

Orgánová podpora nie je bežne takáto rozsiahla. Ukončí sa a pacient väčšinou počas niekoľkých dní zomrie, de facto dôjde k zástave srdca. Tu sa vďaka orgánovej podpore a agresívnej liečbe podarilo činnosť orgánov udržať.

Čo všetko ste u pacientky museli nahrádzať?

V podstate všetky orgánové funkcie. Počas celých 117 dní bola pacientka na riadenej ventilácii (vonkajšia podpora dýchania, pozn. red.). K tomu bolo nutné podávať lieky na podporu činnosti srdca. Potom je štandardom všetkej resuscitačnej starostlivosti snaha o udržanie dobrej funkcie tráviaceho traktu a obličiek. Čo sa týka zažívacieho ústrojenstva, u panej to bolo dôležité nielen kvôli udržaniu jej funkcií, ale aj pre zabezpečenie výživy na rast plodu.

Odhaduje sa, že v zahraničí sa stalo zhruba 30 podobných prípadov. Študovali ste ich?

Áno, počas úvodných dní a týždňov. Robíme to pri všetkých prípadoch, pri ktorých si nie sme istí alebo niečo nevieme. Hlavný článok, o ktorý sme sa opierali tu, bol z roku 2010 a spracovali ho nemeckí kolegovia z Heidelbergu. Je celkom dobre napísaný, vrátane postupu, ako by starostlivosť mala vyzerať. A konzultovali sme to ešte s endokrinológom a gynekológmi.

V roku 2014 sa stal veľmi podobný prípad v Texase. Tam sa však rýchlo ukázalo, že plod je vážne poškodený, a rodina nesúhlasila s udržiavaním tehotnej matky pri živote. Dokonca vyhrali súd. Ako vyzerala komunikácia s rodinou tu?

Táto situácia bola úplne iná ako tá v Texase. Pani vedela, že má malformáciu (vrodenú vývojovú chybu, pozn. red.) v mozgu, pri ktorej môže dôjsť ku krvácaniu, a svojím spôsobom sme to považovali my aj jej manžel za jej súhlas na to, aby sme o život bábätka bojovali. Od začiatku sme to konzultovali aj s manželom, ktorý s našimi postupmi súhlasil.

Situácia však nie je jednoduchá. Podľa našich zákonov, ktoré sa úplne nevzťahujú k tomuto prípadu, ale týkajú sa prerušenia tehotenstva, môže byť spôsobenie potratu po 12 týždňoch považované za trestný čin.

Pohľad kolegov z Heidelbergu je, že by sa malo bojovať o život dieťaťa, nech ide o akúkoľvek fázu tehotenstva. Záver je asi taký, že každý prípad je nutné posudzovať individuálne a jednoznačné právne normy na to u nás nie sú.

V prípade, že by rodina nesúhlasila, by bola debata asi oveľa zložitejšia…

Bola by zložitejšia a priznám sa, že som veľmi rád, že sme sa do tejto situácie nedostali.

Čo všetko sa nevie

Ako je vôbec možné, že telo, ktorému už vôbec nefunguje riadiaca jednotka – mozog -, dokáže riadiť takú zložitú vec, ako je „výroba“ dieťaťa?

To nikto z nás nevie. Je podstatné, aby srdce fungovalo ako pumpa a zabezpečilo dostatočnú výživu plodu. A srdce je regulované z nižších poschodí než

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vzťahy

Teraz najčítanejšie