Denník N

Architekt Bahna: Najcitlivejší developer je Penta, za nimi je HB Reavis. Vydricu by mali zastaviť

Lokalita bratislavských Nív - budova VÚB, Twin City, Sky Park od Zahy Hadid a v pozadí Panorama City. Foto N - Vladimír Šimíček
Lokalita bratislavských Nív – budova VÚB, Twin City, Sky Park od Zahy Hadid a v pozadí Panorama City. Foto N – Vladimír Šimíček

Developeri dnes stavajú tak, že stavby je už po ôsmich rokoch potrebné rekonštruovať, hovorí architekt Ján M. Bahna, autor budovy VÚB banky, prvej výškovej budovy postavenej v 90. rokoch.

Architekt Ján M. Bahna považuje lokalitu bratislavského podhradia za stratené mesto. V rozhovore hovorí aj o tom:

  • prečo je podľa neho nevydarený najnovší projekt Vydrice,
  • ktoré developerské projekty sú dobré a ktoré nie,
  • ako sa v 90. rokoch za pochodu učili pri VÚB banke, ako stavať výškovú budovu,
  • aký je vzťah Slovákov k architektúre.

Vami navrhnutá budova VÚB banky bola jednou z prvých dominánt v lokalite Mlynských nív. Ako sa pozeráte teraz na stavebné projekty v zóne Chalupkova?

Môj pohľad na súčasnú výstavbu určuje naša účasť na projekte VÚB. Je to historicky prvá výšková budova nového, súčasného typu, vznikla na základe súťaže z roku 1994. Dovtedy staré výškové budovy nestáli za veľa – za socializmu bola ich stavba veľkým technickým problémom. Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa v Bratislave o výškových budovách ešte vôbec nehovorilo. Hlavným architektom mesta bol Peter Beňuška, ktorý zorganizoval a hodnotil súťaž na VÚB – z ôsmich prihlásených návrhov boli štyri klasické, do šesť až osem podlaží, ďalšie štyri návrhy boli výškové. Vznikla teda prvá veľká debata o tom, či je v Bratislave možné stavať výškové budovy.

Ako sa to skončilo? 

Naša budova bola presvedčivá – modrá veža, ktorá sa bankárom zapáčila. Podľa obmedzenia leteckej inšpekcie sa mohlo stavať len do výšky 75 metrov, preto sme prvýkrát použili fintu elipsy a jej iluzionizmus – keď ju „posadíte“ kolmo, vytvoríte optický výškový efekt. Na študijnej ceste v Amerike som si vtedy systematicky preštudoval prácu architekta Philipa Johnsona, známu elipsu Lipstick v New Yorku. Umiestnenie elipsy VÚB nebolo náhodné, vyšlo z urbanistickej logiky križovatky radiály a tangenty. Doteraz sa ukazuje, že to bolo vhodné riešenie, a mám pocit, že tá budova sa nestratila ani pri novej výstavbe.

Ján Miloslav Bahna. Foto N – Vladimír Šimíček

Čí bol nápad postaviť VÚB banku práve tam? 

VÚB bola v tom čase štátna banka, čo bolo šťastie, keďže štát chcel mať reprezentačnú bankovú budovu, a tak nešetril. Začiatkom deväťdesiatych rokov bolo treba desaťnásobne zvýšiť plochy bankových pracovísk, pretože tu existovali len pobočky veľkých bánk z Prahy. Po vzniku Slovenska sme sa museli aj v tomto smere osamostatniť. Hľadalo sa preto miesto

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

Developeri v Bratislave

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie