Babiš sám zaviedol pomery, v ktorých zastavenie jeho stíhania nebudí dôveru
V právnom štáte treba prijať rozhodnutie nezávislých sudcov a prokurátorov. Aj na základe skúseností zo Slovenska však vieme, že je to neraz naozaj ťažké.
Politická kariéra premiéra Andreja Babiša stála a dodnes sčasti stojí na pocite veľkej časti českých voličov, že žijú v skorumpovanom, mafiánskom štáte, v ktorom neexistuje spravodlivosť a polícia i justícia slúžia iba mocným.
Babiš, ktorý získal svoj majetok najmä vďaka tomu, že štát takto (často) fungoval a že on patril medzi privilegovaných, ktorí to mohli zneužívať, paradoxne dokázal naivnejších voličov presvedčiť, že, naopak, s týmto systémom nemá nič spoločné a že proti nemu dokonca bojuje.
Dnes už Babiš láka viac na zvyšovanie sociálnych výdavkov; reči o skorumpovanom štáte a mafiánmi ovládanej polícii a justícii však vedie ďalej, a to nielen pre potešenie svojich prívržencov.
Šírenie pocitu, že Česko nie je právnym štátom, bolo Babišovou prevenciou pre prípad, že bude sám odsúdený. Príležitostí na to bolo a je stále dosť; podozrenie z dotačného podvodu pri stavbe jeho luxusnej farmy Čapí hnízdo bola len najznámejšia a relatívne najpochopiteľnejšia z premiérových káuz.
Nie je ani tou najvážnejšou, napríklad v porovnaní s podozrením, že Babiš zneužíval jemu podriadenú daňovú správu na likvidáciu konkurentov v podnikaní alebo na zastrašovanie kritických médií.
Neustále vykrikovanie o policajnej a súdnej mafii, o „organizovanom komplote“, ktorého je obeťou a ktorý ho má dostať z politiky, je asi hlavný dôvod, prečo bol v piatok Babiš tak neobvykle zdržanlivý
