Hitler a Stalin neboli geniálni vojvodcovia

Článok pôvodne vyšiel v 100-stranovom magazíne o 2. svetovej vojne. Nájdete ho v novinových stánkoch a členovia Klubu N ho dostanú bezplatne poštou. Vďaka finančnej podpore čitateľov dostane časopis aj 13-tisíc študentov na 430 školách.

V roku 2012 sa mnohí Nemci čudovali zoznamu svojich najlepších vojvodcov, ktorý zostavil americký historik Robert M. Citino. Asi ich neprekvapilo, že dvaja generáli z prvej desiatky boli po druhej svetovej vojne odsúdení ako vojnoví zločinci. Niektorým však v prvej desiatke chýbal Adolf Hitler, ktorého tiež považovali za vynikajúceho vojvodcu, ba dokonca za vojenského génia.

Takýto dojem logicky vyvolávali nemecké úspechy z posledných rokov medzivojnového obdobia a z prvých rokov druhej svetovej vojny.

Hitlerova armáda v krátkom čase obsadila Porýnie, Rakúsko, Česko, kus Slovenska, Poľsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, väčšinu Balkánu, Pobaltsko a veľkú časť západu Sovietskeho zväzu.

Hitler mal na týchto úspechoch nesporný podiel. Znovu vyzbrojil Nemecko a umožnil Wehrmacht vybaviť na tú dobu pomerne pokročilou výzbrojou.

Aj keď vojnové skúsenosti zbieral iba ako frontový vojak a samoštúdiom, chápal niektoré veci lepšie ako nejeden vysoký dôstojník francúzskej či britskej armády.

Rozpoznal význam tankových vojsk a strmhlavých bombardérov Junkers Ju 87 Stuka. Sám sa zasadil o to, aby mali nemecké tanky výkonnejšie delá s dlhšou hlavňou. Rozpoznal strach demokratických vlád a hlavne voličov Francúzska a Nemecka z novej vojny a agresívnou zahraničnou politikou bez boja pripojil k ríši Rakúsko a Česko.

Napriek odporu väčšiny armádneho velenia prijal nápad na útok na Francúzsko cez Ardeny, ktorý protivníka úplne prekvapil.

Mal tiež pomerne šťastnú roku pri výbere veliteľov nemeckej armády.

Diktátor, nie vojvodca

Napriek nesporným schopnostiam a charizme však Hitlera nemožno považovať za dobrého vojvodcu. Ak by