Ako chce Viktor Orbán ovládnuť maďarskú literatúru

Autor je spisovateľ, bývalý člen predsedníctva Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku

Snaha Viktora Orbána získať silný a dlhodobý vplyv vo všetkých oblastiach bola jasná už pri útokoch na Stredoeurópsku univerzitu (CEU), pri úplnom prebudovaní maďarského mediálneho trhu a bezprecedentnom ovládnutí štátnej televízie alebo najnovšie pri zavedení štátnej kontroly nad ústavmi prestížnej akadémie vied.

V lete 2018 však Orbán ohlásil začiatok nového obdobia, v ktorom má jeho vláda systematickou prácou získať jednoznačnú prevahu v maďarskom kultúrnom živote. Provládne médiá vzápätí odštartovali masívnu ofenzívu proti významným predstaviteľom kultúry, ktorí neboli dostatočne lojálni voči vládnej moci. Tento kulturkampf si vyžiadal obete aj medzi bývalými sympatizantmi Orbánovho režimu a skomplikoval už ani dovtedy neľahké postavenie kultúrnych inštitúcií a samotných umelcov.

Maďarská literatúra dosahuje v ostatných desaťročiach významné medzinárodné úspechy, najmä po tom, ako v roku 2002 Imre Kertész získal Nobelovu cenu. No jej spoločenský vplyv je najmä symbolický. Známi spisovatelia ako Péter Nádas, György Spiró alebo Pál Závada často kritizujú vládu najmä v zahraničných médiách, a preto ich provládna propaganda označuje za protimaďarských, „ľavicovo-liberálnych“ agentov.

Literárny život si donedávna dokázal zachovať akú-takú autonómiu, aj keď rôzne pokusy o ovládnutie jeho štruktúr, najmä cez systémy štátnych dotácií, sa prejavovali už od roku 2010. V roku 2018 však došlo k dôležitému zvratu, keď prepustili Gergelya Prőhleho, generálneho riaditeľa jednej z najvýznamnejších literárnych inštitúcií, budapeštianskeho Petőfiho literárneho múzea.

Prőhle, bývalý politik Fideszu a zastupujúci štátny tajomník v rokoch 2010 až 2017, musel odísť po tom, ako radikálny provládny portál Pesti Srácok publikoval články o jeho nelojálnosti. Vytýkali mu, že v štátnom literárnom múzeu nechal vystupovať aj takých „ľavicovo-liberálnych“ autorov, ktorí otvorene kritizujú vládu.

Fanatický Orbánov prívrženec

Jeho nástupcom sa stal Szilárd Demeter, premiérov osobný priateľ, spisovateľ a politický analytik z Rumunska, ktorý prišiel s plánom na radikálnu zmenu kultúrnej politiky v oblasti literatúry.

Demeter sa stal známym svojimi silnými výrokmi o tom, že sa považuje za fanatického Orbánovho prívrženca a že násilie je podľa neho prirodzenou súčasťou „mužského života“. Vo svojich vyhláseniach o budúcnosti Petőfiho literárneho múzea je zdržanlivejší: tvrdí, že na podujatiach múzea bude mať miesto každý bez ohľadu na svoj politický názor, ak dosahuje dostatočnú kvalitu.

Tomu však odporuje utajený programový dokument, ktorý maďarské ministerstvo ľudských zdrojov, zodpovedné aj za kultúru, predložilo vláde a ktorý získali opozičné médiá. Z dokumentu vyplývalo, že Petőfiho literárne múzeum má mať vyslovene politické poslanie, má slúžiť ako základňa národnej kultúry a chrániť maďarské národné a európske hodnoty.

Rozpočet inštitúcie sa má zvýšiť z doterajších 2,9 miliardy forintov (približne 8,8 milióna eur) na 6 miliárd (približne 18 miliónov eur) a má sa pri ňom vytvoriť aj agentúra, ktorá bude propagovať maďarskú literatúru v zahraničí.

Demeter bol jedným zo zakladateľov programu mentoringu mladých spisovateľov. Na ten vláda vyčleňovala v uplynulých rokoch takisto významné sumy a robila to na úkor zavedených a uznávaných spisovateľských spoločností. Nová štátna inštitúcia mladých spisovateľov dostáva ročne skoro miliardu forintov (asi tri milióny eur) ako normatívnu podporu od štátu, pričom ostatné tradičné veľké literárne spolky sa musia uspokojiť s celkovou sumou približne 160 miliónov forintov (pol milióna eur) ročne.

V roku 2018 sa provládna kultúrno-politická mašinéria začala rozrastať aj v zahraničí. Kultúrna príloha Előretolt Helyőrség (Predsunutá posádka) začala ako centrálne riadené literárne periodikum vychádzať v Srbsku, v Rumunsku a na Ukrajine a jej vydanie avizovali i na Slovensku. Na tvorbu a distribúciu novej literárnej prílohy vyčlenila vláda ďalšiu obrovskú sumu: viac než štyri milióny eur a táto nevídaná investícia do inak zanedbávanej oblasti literatúry vzbudila pozornosť ďalších hráčov.

Medzi nich patrí aj Gyula Hodossy, predseda Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku. Hodossy riadi túto spoločnosť od roku 2003 a vo všeobecnosti sa považovalo za jeho úspech, že zachoval jednotu organizácie aj po tom, čo sa v Maďarsku ešte v deväťdesiatych rokoch spisovateľské spolky rozdelili na ideologickom základe.

V roku 2018 sa však začali šíriť prvé správy o tom, že Hodossy má zastrešovať vydanie novej maďarskej literárnej prílohy na Slovensku. Nasledovala vzbura niektorých spisovateľov, ktorí protestovali proti importu fideszáckeho kulturkampfu na Slovensko a dištancovali sa od Hodossyho snáh o spoluprácu s novými štruktúrami naviazanými najmä na Demetera.

Hodossy tvrdil, že z jeho strany ide len o snahu zlepšiť postavenie spisovateľov a distribúciu ich diel k čitateľom. Nakoniec sa však projektu – pravdepodobne pod tlakom samotných spisovateľov – vzdal.

Na stretnutí s premiérom

V júni 2019, na 99. výročie podpísania trianonskej zmluvy, pozval Demeter vedúcich predstaviteľov maďarskej literatúry z okolitých menšinových komunít na stretnutie do Széphalomu na severe Maďarska, aby podpísali dohodu o ďalšej spolupráci. Na stretnutie prišiel aj Hodossy, pričom len deň predtým informoval vedenie Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku o obsahu dohody, ktorú mienil podpísať.

Viacerí členovia vedenia protestovali proti pristúpeniu k dohode, ktorá bola sformulovaná len všeobecne a vágne, no Hodossy ju napriek tomu podpísal. Dohoda počíta so „spájaním síl maďarskej literatúry v Karpatskej kotline“ a s jednotným vystupovaním v Európe i vo svete. Z následne publikovaných záberov vysvitlo, že na stretnutí bol prítomný aj samotný Orbán, ktorý sa chcel osobne informovať o situácii menšinových maďarských spisovateľov.

Hodossy vysvetľoval svoje kroky o mesiac neskôr v Gombaseckom letnom tábore v prítomnosti Demetera, kde Demeter povedal, že Hodossy „by sa mal na tieto protesty vysrať“. Hodossy na to reagoval úvahou, že niektorí členovia spoločnosti spisovateľov chcú vytvárať literárne kánony a brániť niektorým v tom, aby mohli publikovať. Oboje dnes skutočne hrozí, snaží sa však o to práve Orbánov režim.

Po týchto udalostiach dvanásť spisovateľov opustilo spoločnosť a neskoršie ich nasledovali ďalší, medzi nimi traja členovia predsedníctva (okrem iných aj autor tohto článku). Niektorí doterajší členovia, spolu s predstaviteľmi mladších generácií, ohlásili založenie novej, nezávislej spoločnosti. Došlo tak k rozdeleniu maďarskej literárnej scény na Slovensku v podstate podľa vzoru z Maďarska.

Orbán chce vládnuť aspoň do roku 2030 – to by znamenalo ešte dve víťazstvá v parlamentných voľbách, čo sa momentálne vôbec nezdá nereálnym scenárom. Na to však potrebuje úplne rozbiť celú svoju opozíciu. Politickú opozíciu už v podstate ovláda, teraz si chce podmaniť aj občiansku a kultúrnu sféru, a znemožniť prežívanie nelojálnych hlasov.

Jeho stratégia je celkom jednoduchá: vyhladovať inštitúcie, ktoré sú poslednou baštou odporu, a vybudovať nové, bohato podporované štruktúry, ktoré sú bezprostredne späté s vládnou mocou.

Táto stratégia, samozrejme, nepovedie k vzniku kvalitnejších diel, ale to Orbána a jeho ľudí nikdy nezaujímalo. Pre spisovateľov a umelcov to po zániku posledných inštitucionálnych báz môže znamenať jediné: vnútornú emigráciu. Tým sa však nezabráni súčasným, asi už definitívnym stratám a obrovským škodám na maďarskej kultúre, ktorých následky budú ďalekosiahle.

Z hľadiska maďarskej literatúry a kultúry vznikajúcej na Slovensku by preto bolo nesmierne dôležité zachovať a posilňovať štruktúry, ktorých existencia zatiaľ nie je závislá od maďarskej vládnej moci alebo od straníckych štruktúr SMK či Mosta-Híd; pričom takýchto báz je už len minimum. Druhá cesta vedie k zániku akýchkoľvek foriem pluralizmu a k bezbrehému vplyvu chamtivej autokratickej moci.