Denník N

Pred desiatimi rokmi ľudia umenie v uliciach ničili, dnes vidíme obrovský pokrok, hovorí šéfka festivalu Biela noc (+ tipy)

Zuzana Pacáková s dielom Kariny Smigla-Bobinski. Foto - Jaroslav Novák
Zuzana Pacáková s dielom Kariny Smigla-Bobinski. Foto – Jaroslav Novák

V Bratislave bude Biela noc cez posledný septembrový víkend, v Košiciach počas prvého októbrového víkendu, kde oslávi aj svoje desiate výročie.

Dalo by sa povedať, že prvý ročník dopadol katastrofou. Väčšina diel Bielu noc neprežila. Už o desiatej večer bolo množstvo svetelných inštalácií zničených.

„Nemôžem uveriť, že sa nám to podarilo prežiť. Každý rok som si myslela, že to je posledný ročník,“ hovorí Zuzana Pacáková, šéfka festivalu.

Bielu noc priniesla z Paríža, kde študovala, najprv do rodných Košíc a pred piatimi rokmi aj do Bratislavy. Tento rok je to teda už desať rokov, čo organizuje festival súčasného umenia v oboch mestách.

Desiate výročie chce osláviť v Košiciach v prvý októbrový víkend špeciálnym mappingom na priečelí Dómu Sv. Alžbety aj spoluprácou s košickou filharmóniou.

Bratislavu, kde bude Biela noc počas posledného septembrového víkendu, tiež čaká niekoľko noviniek, najmä však zásadný rozdiel v tom, že festival bude trvať tri dni.

Dielo Waste Landscape od Elise Morin v košickej kunsthalle počas festivalu Biela noc 2014.  Foto – David Hanko.

Biela noc 2018. Foto N – Vladimír Šimíček

Numen/ For Use pri Zuckermandeli, Biela noc 2018. Foto N Vladimír Šimíček

Dielo Cloud, Brown Garrett, na bratislavskej Bielej noci 2016. Foto N – Tomáš Benedikovič

Biela noc v Bratislave v roku 2017, keď prišlo takmer dvestotisíc divákov. Foto – Daniela Benková

Nové trasy

„Vždy sa po festivale snažíme vyhodnocovať reflexie od našich divákov, ktorí sú zväčša smutní, keď nestíhajú vidieť všetko, a hnevá ich, ak stoja v dlhých radoch,“ hovorí Zuzana Pacáková.

Festival sa tak tento rok začne už v piatok na poludnie a skončí až v nedeľu večer. Inštalácie, ktoré nepotrebujú tmu, budú otvorené aj počas dňa, ďalšie pribudnú večer po zotmení.

Organizátori aj preto tento rok výber diel a lokácií dlho zvažovali. Vlani uzatvorili veľkú časť nábrežia pre autá, tento rok chcú festival urobiť bez tohto kroku, hoci s posilnenými policajnými hliadkami, mestskou hromadnou dopravou a bezpečnostnými opatreniami.

„Veríme, že diváci si program rozdelia na viacero dní, prípadne si niektoré interiérové diela s deťmi užijú už popoludní, aby sa vyhli dlhým radom a zápcham,“ hovorí Pacáková. Pripravení sú však aj na variant, že najviac divákov bude v uliciach práve v sobotu, ako to bolo aj v minulých rokoch.

Zmeny v dramaturgii či lokáciách sa dotknú napríklad Ufa či Starého mosta, ktoré patrili k obľúbeným súčastiam programu, zato však pribudne viacero diel v Petržalke, nasvietenie pláže Lido, Sad Janka Krála, Dom kultúry Lúky, a v centre napríklad veľká svetelná inštalácia na budove národnej banky.

„Prioritou je pre nás umenie, tento rok mu chceme dať viac času, a preto sme niekde inde zasa museli ubrať. Pýtali sme sa sami seba, aký má zmysel každý rok takmer rovnako nasvietiť Ufo či Starý most, čo sú jedny z najdrahších inštalácií, a rozhodli sme sa, že za tieto náklady môžeme skúsiť urobiť aj niečo nové,“ vysvetľuje Pacáková.

Starý most s inštaláciou Harmony počas Bielej noci v Bratislave 2016. Foto – Martin Kováč

Svetelná inštalácia na rozhlase v Bratislave v roku 2017 reagovala na hlas. Foto N – Vladimír Šimíček Foto – Martina Cimermanová

Dielo Luka Jerrama v košickej Hale umenia. Foto – Biela noc

Elise Morin: Golden Age v Košiciach, 2015.

Dielo Comfort# 13 Sabiny Lang a Daniela Baumanna na fasáde meštianskeho domu v Košiciach počas Bielej noci 2016. Foto – L/B

Aj Košice si najprv zvykali

Scenár Bielych nocí v Bratislave podľa nej do veľkej miery kopíruje to, čomu pred rokmi čelili aj v Košiciach.

„Na sociálnych sieťach sa vždy dočítame, čo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie