Vrah z Hurbanova je doma hrdina. Bol nepríčetný, no majetok prepísať vedel

Mestský policajt v Hurbanove Milan Juhász 16. júna 2012 vstal z postele, obul si papuče, napáskoval svoju zbraň, ktorú kúpil načierno, prešiel autom niekoľko kilometrov z dediny Svätý Peter, kde býval, do Hurbanova a na dvore rodiny Lakatošovcov zastrelil troch jej členov: Júliusa (21), Gábora (44) a Mária (19) a dvoch – Kristiána (25) a Žanetu (25) postrelil.

Trestný zákon hovorí, že ten, kto spácha trojnásobnú vraždu, je odsúdený na 25 rokov až doživotie. Juhász dostal deväť rokov.

Pozdravujem, pozdravujem, pozdravujem

„Keď sa to stalo, nechcel som tomu veriť, lebo v tejto miestnosti bol veľmi veľakrát. Veľmi dobre sme spolupracovali. Považoval som ho za stopercentného človeka. Neklamal, nefalšoval a ľúbil život.“

Na stene kancelárie starostu Svätého Petra Jozefa Jobbágyho visí vedľa portrétu Andreja Kisku aj Ivan Gašparovič. Zvesiť ho nemieni, s Gašparovičom sú kamaráti, poznajú sa ešte z čias, keď bol generálnym prokurátorom.

Jobbágy chodí za Juhászom pravidelne do väzenia. Spolu s ním aj bývalý náčelník mestskej polície a ešte stále mestský policajt Marián Botoš alebo bývalá primátorka Margita Zemková.

„Keď sa ľudia dozvedeli, že idem za ním, päťdesiat alebo sto ich povedalo: pozdravujem ho, pozdravujem ho, pozdravujem ho, odovzdaj. Keď som mu povedal, aká je v obci situácia, tak plakal,“ hovorí Jobbágy. „Aj teraz počas jedného mesiaca, keď dostaneme povolenie, pôjdeme za ním.“ Odhaduje, že koncom budúceho roka by mohol ísť Juhász na slobodu.

V prípade takéhoto trestného činu je to však aj pri dobrom správaní možné až po odsedení si troch štvrtín trestu. To bude v prípade Juhásza približne na jeseň 2018.

Video: O vrahovi z Hurbanova len v dobrom: hovoria policajt, starosta a exprimátorka
autorka: Martina Koník

Dostal spravodlivý trest? „Podľa mňa veľa dostal.“

Zdal sa vám duševne chorý? „Vôbec, ja som si na ňom nič nevšimol. Všetko ho zaujíma, aj teraz v base.“

Prečo to urobil? „Museli ho veľmi vytočiť. Podľa mňa dostal vyhrážku, má dve krásne dcéry, na tie nedá dopustiť.“

Keď sa chcela do dvoch domov v Svätom Petre presťahovať skupina olaských Rómov, starosta Jobbágy zvolal do miestneho kultúrneho domu celú obec a navrhol riešenie, že obec domy odkúpi, aby ich nemohli kúpiť Rómovia. Kto súhlasil, mal zatlieskať. Tlieskali všetci.

Paranoidný vývoj

Keď v marci 2013 senát Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici v zložení Roman Púchovský, Michal Truban a Oldřich Kozlík rozhodol, že Juhász dostane deväť rokov, a prokurátor sa voči rozsudku neodvolal, predstavitelia rómskej komunity boli v šoku.

Rozsudok bol stručný, súd ho po súhlase prokurátora aj Juhásza s trestom nemusel ani odôvodniť. Mimoriadne zníženie trestu sa opieralo o znalecký posudok Miroslava Čerňana, Eleny Mokrášovej a Róberta Mathého. Juhász mal podľa nich v čase spáchania skutku znížené vedomie a navrhli ho liečiť v ústave. Čerňan s Mokrášovou navrhovali pozorovať v ústave aj Hedvigu Malinovú Žákovú.

V znaleckom posudku opisujú, ako Juhász plakal, keď hovoril, že skutok ľutuje, alebo že sú si istí, že neklamal. Nahromadila sa v ňom frustrácia z toho, ako nevedel riešiť rómsku kriminalitu, a prišiel vraj skrat. Keď si posudok prečíta laik, zdá sa mu, že v ústave by mohol skončiť každý vrah.

Juhász týždeň pred skutkom dvoch zavraždených vyfackal na policajnej stanici, keď ich chytili pri krádeži. Vo výpovedi hovorí, ako ho frustrovali, aj že sa mu na benzínke vyhrážali a jeden z nich mu ukázal, že ho podreže.

„Je to porucha, ktorá si vyžaduje precíznu diagnostiku a laik skutočne ťažko pochopí, že kritické konanie človeka je chorobne motivované,“ hovorí znalec Mathé. „Dôvod na znížený trest a na ochrannú psychiatrickú liečbu bol úplne jednoznačný, zhodovali sme sa na tom všetci traja znalci. Je evidentné, že tento páchateľ nekonal na základe zdravého rozhodnutia. Pri tejto duševnej poruche nemusí byť správanie v každodennom živote jednoznačne nápadné,“ dodáva.

Mathé je zo susedných Nových Zámkov. V minulosti robil posudky na zámockých mestských policajtov, hovorí, že Juhásza pred vraždou nepoznal.

„Potom, ako som si vaše otázky pozorne prečítal a prekonzultoval ich obsah s kolegyňou, uvádzam, že na ne odpovedať nebudem,“ napísal Denníku N znalec Čerňan. Otázky podľa neho „zrkadlia príliš invazívnu investigatívu“.

Juhász je momentálne v leopoldovskej väznici, kde pracuje ako akýkoľvek iný zdravý väzeň. Nie je ani na špeciálnom oddelení, ktoré tam pre duševne chorých majú. Od júna 2013 bol pol roka na liečení vo väzenskej nemocnici v Trenčíne, ktoré mu nariadil súd, a možno tam pôjde na pár mesiacov znova, ak tak určí lekár. Bližšie informácie o jeho zdravotnom stave nie sú verejné.

Súd trvá na tom, že mimoriadnym znížením trestu nepochybil, rovnako aj prokurátor, ktorý sa neodvolal. V roku 2014 súdy takto mimoriadne znížili tresty trom osobám odsúdeným za vraždu, komu všetkému, na to ministerstvo spravodlivosti neodpovedalo. V roku 2012 a 2013 ani jednej osobe. Ročne sa udeje približne 80 vrážd.

Úprimná ľútosť

Keď sa niekto stane obeťou trestného činu, väčšinou je v šoku. Tak to bolo aj v prípade pozostalých Rómov. Chvíľu trvalo, kým sa ich ujal advokát a zistili, že v trestnom konaní si môžu uplatňovať aj nárok na odškodné. Juhász zatiaľ vybral zo svojho účtu 5-tisíc eur, zbavil sa auta a prepísal polovicu domu na dcéru. Urobil to pomocou notára, ktorého návštevu vo väzení schválil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry trinásť dní po vražde.

„V čase vydávania súhlasu žiadna konkrétna obava vyvolávajúca potrebu zaisťovať majetok obvineného alebo zamedzovať stretnutiu s notárom neexistovala,“ napísala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová. „Obvinený sa k spáchaniu skutku plne priznal, v danej veci nešlo o žiadny trestný čin, ktorý by smeroval proti majetku poškodených, alebo ktorým by si obvinený snažil získať majetkový prospech a predovšetkým poškodení si v danom čase žiadnu náhradu škody vôbec neuplatňovali, hoci boli predtým plnohodnotne poučení.“

Prokurátor môže majetok zaistiť aj sám, ale nevidel dôvod. Juhász podľa Tökölyovej stretnutie s notárom „dostatočne logicky a dôveryhodne“ odôvodnil „potrebou overenia prevodov svojich zmluvných vzťahov na svoju manželku v existujúcich zmluvách týkajúcich sa bežného chodu domácnosti, najmä k telefónom, internetu, energiám a podobne.“

Kým orgány činné v trestnom konaní vyhoveli žiadosti advokáta o zaistenie majetku, Juhász už vlastnil len pár sto eur. Súd zatiaľ vydal predbežné opatrenie a zakázal dcére s domom narábať. Občiansko-právne konanie, v ktorom chce rodina zavraždených 100-tisíc eur, ešte beží.

Zatiaľ ich vďaka zákonu o odškodňovaní obetí násilných trestných činov namiesto Juhászovcov odškodnilo ministerstvo spravodlivosti – napríklad manželku a matku zavraždených Ildikó Lakatošovú sumou približne 16-tisíc eur, ak však skončí súd o odškodnenie s Juhászom, kde by Lakatošovci boli úspešní a Juhász by im vyplatil peniaze, majú štátom vyplatené peniaze vrátiť, lebo to tak vyžaduje zákon.

Nemohla som ich dať do vriec

„V ostatnom čase je v Hurbanove pokoj,“ hovorí vo svojej kancelárii bývalá primátorka mesta Margita Zemková. Od decembra je po 16 rokoch mimo funkcie. Dnes poskytuje občanom právne rady.

Po tom, čo Juhász dovraždil, prišiel k nej domov a sadol si pred garáž, kde sa chcel zastreliť. Deň predtým spolu zamestnanci mestského úradu strávili športový deň, boli na chate aj na výlete v ostrihomskej bazilike.

„V komunite, kde medzi osemtisíc obyvateľmi žije tisíc rómskych spoluobčanov, sa môže vyskytnúť všeličo a problémy, krádeže, ktoré boli zapríčinené zo strany rómskych spoluobčanov, konkrétne aj v tejto rodine, vyvrcholili asi u nášho policajta tým, že na nich zaútočil,“ hovorí Zemková.

„Podľa mňa to bol seriózny človek, ktorý mal riadnu rodinu, dve pekné dospelé dcéry už s rodinami, boli pracovití, veľmi skromnú manželku mal.“

Prečo prišiel Juhász práve k nej? „Vždy som od nich žiadala, keď sa niečo stane pracovné alebo treba pomôcť v osobnom živote, nech volajú alebo prídu.“

Sťažuje sa, že Rómovia dodnes nezaplatili pohreb. „Boli tu tlaky až z najvyšších orgánov, že ich treba dôstojne pochovať, lebo to sledovala aj zahraničná tlač. Nemohla som ich dať do vriec a do zeme, ako mi to niektorí odporúčali.“

Nebolo by slušné, aby to zaplatila rodina páchateľa? „Keď objednám pohreb, tak to zaplatím, nie? Už potom od koho sa to vymáha, to je iná vec. Chceli z toho asi niečo vydolovať, aj sa im to zatiaľ podarilo. Nedoplatky sú, visí to vo vzduchu,“ dodáva exprimátorka.

Javil sa vám duševne chorý? „Nie. Nie som odborník z tejto sféry, ale môže sa nahromadiť v človeku veľa. Nie je jedno žiť s ľuďmi, ktorí sa nevedia prispôsobiť. Majú sa naši spoluobčania prispôsobovať tejto menšine?“

O čom sa rozprávajú vo väzení? „O živote, nie o tom, prečo to urobil.“

To všetko kvôli nim

Bývalý náčelník Botoš najprv zložil telefón, že o prípade nebude hovoriť. Keď sme prišli s bývalou primátorkou, prijal nás na záhradke, kde má malý bazén a buduje jazierko. „Mariánko, povedala som, že ty neodmietneš,“ hovorí mu Zemková a usadila nás pod prístreškom.

„Orgány, ktoré by to mali riešiť, to neriešia. Túto celú situáciu rómsku, lebo kvôli nim sedí môj najlepší kamarát,“ hovorí ešte stále mestský policajt Botoš. Práve on Juhásza dve hodiny pred primátorkinou garážou presviedčal, aby sa nezastrelil. Už vtedy mu sľúbil, že za ním príde aj do väzenia. Odrobili spolu 16 rokov.

Zdal sa vám duševne chorý? „Nie. V žiadnom prípade, vždy to bol vyrovnaný človek, stopercentný chlap, dalo sa naňho spoľahnúť.“

Vláda podľa neho problém neriešila. „Aj v ten deň, keď sa to stalo, napádali ľudí na hlavnej ceste vidlami, to nikde nezverejníte. Riešila to štátna polícia, potom zostalo ticho,“ opisuje Botoš situáciu, ktorá sa nikde v spise nespomína.

Nebrali ste to ako svoje zlyhanie, že ste si nič nevšimli? „Nebolo čo vidieť. Je to otázka skratu… všetci sme boli hotoví z toho.“

Hurbanovo má tri týždne nového náčelníka mestskej polície – bývalého náčelníka z Nových Zámkov Róberta Majora. Oproti zavalitému a nízkemu Botošovi pôsobí Major dojmom bývalého profesionálneho vojaka. Rovnako aj policajti, ktorých si priviedol. Viacerí robia bojové športy, náčelník hráva volejbal, ale smeje sa, že mu to veľmi nejde, lebo na loptu zbytočne útočí. Fyzické aj odborné testy žiada aj od doterajších policajtov, Botoš ich podľa neho nespravil a nie je isté, či v polícii zostane ďalej.

Na stole má tiež záznam jedného z policajtov o tom, ako ho Botoš v minulosti šikanoval.

Major sa už bol predstaviť aj Rómom. „Povedal som im, že som nový náčelník, predstavujem si to tak, aby tu neboli problémy, a keď nejaké majú, môžu prísť, dvere majú otvorené.“

Čo povedali Rómovia? „Že budú dobrí.“

Boja sa? „Nemajú sa čoho, nechodíme ozbrojení, nebudeme strieľať,“ ubezpečuje Major.

Uvažuje, že hurbanovských policajtov požiada, aby išli na psychotesty. Musí ich však robiť Mathé, lebo mu dôveruje a vie, že nebudú zmanipulované.

„Rasizmus je silné slovo na to, že niekto chce, aby bol poriadok v teritóriu, kde sa pohybuje,“ dodáva Major.

Máte pre Juhásza pochopenie? „Ja som tiež dosť prudký, ale že by som zavrhol rodinu, deti, ich budúcnosť, pochopenie nie je správny výraz.“

Bojíme sa, rodinu nám to nevráti

„Moje presvedčenie je, že znalci aj súdy veľmi prihliadali na to, že obete násilného činu sú obete rómskeho pôvodu, ktoré žili jednoduchým spôsobom, a páchateľ je mestský policajt žijúci v usporiadanej rodine,“ hovorí advokát Lakatošovcov Stanislav Jakubčík o skrytom rasizme, ku ktorému sa podľa neho nikto neprizná.

Ako jeden z príkladov hovorí o podobnom prípade hromadnej vraždy podnikateľov vo Zvolene, kde súdy už v trestnom konaní odškodnili pozostalých a nemuseli sa tak o odškodné súdiť v občiansko-právnom konaní.

Advokát žiada od Ústavného súdu, aby prípad znovu otvoril. Sťažuje sa na nerovnosť prístupu špecializovaného súdu, na to, že neurobili kontrolný znalecký posudok. Kvôli kauze Hedvigy Malinovej Žákovej spochybňuje aj znalcov. „Bolo porušené právo na spravodlivý proces, súd iracionálne vyhodnotil rasový motív u páchateľa ako neprítomný,“ píše v sťažnosti.

Ak by Ústavný súd prípad znovu otvoril, bolo by to prvýkrát v jeho histórii. V trestných veciach zatiaľ zrušili rozsudok o vine a treste len na základe sťažnosti odsúdených, nikdy nie poškodených.

Nájsť v Hurbanove Rómov, ktorí by boli ochotní rozprávať o tom, čo sa stalo, alebo ako sa im žije, nie je jednoduché. Pred novinármi väčšinou utekajú.
„Oni sa na nás hnevajú, aj keď len sedíme na lavičke. My nemáme právo na nič. Mohol dostať viac, lebo mladých ľudí zabil, oni mohli ešte žiť,“ hovorí Rómka postávajúca pred mäsiarstvom. Juhász bol podľa nej z mestských policajtov najlepší a nikoho neponižoval. Mali ho vraj radi.

„Len ma nefoťte. My sme nič, nás môže pozabíjať, kto chce. My nemáme slovo. Ľudia nie sú všetci rovnakí, ale oni berú aj dobrých, aj zlých do jednej kopy. Ani vy bieli o všetkých neviete, kto ako žije, kto kradne. Hádžu nás do jedného vreca, Cigán ako Cigán.“

Mäsiar medzitým vyjde von a po maďarsky sa jej pýta, či sa teší na podporu. On hovoriť nechce.

Ildikó Lakatošová sa z vražedného domu odsťahovala čo najskôr, ako to išlo: „Nebudeme hovoriť, bojíme sa, nechceme sa opäť ukrývať. Máme konečne pokoj a chceme, aby to tak aj zostalo. Syna, muža ani zaťa mi to už nevráti.“