Všetko je v hlave

Autorka je knižná editorka

Nemáme vraj jesť veľa mäsa, hovoria alarmisti.

To sú tí zlí, čo vidia problémy aj tam, kde nie sú, a ich cieľ je zakázať nám už fakt všetko, takže pozor na slobodu výberu svojej bravčoviny a ľudské právo hádzať plasty do potoka za dedinou plus zájsť si tam cez les autom. Keď konečne vyschne, nebude predsa problém tú skládku jednoducho podpáliť. Ale o tom som nechcela.

Všimnite si niekedy, že každý vážny problém sa začal nejakou blbosťou. Veľa mäsa? Dobre, dobre, upečiem ja cviklu. Nie však nejakú nudu pre dobrý pocit „veď je to zdravé“, ale niečo, čo sa nebude červenať od hanby. A vďaka tejto blbosti sa stalo, že som sa na internete oboznámila so skupinou ľudí, ktorí sa pokúšajú schudnúť, takže je tam veľa výborných receptov na cviklu.

Možno som si len nevšimla podtitul, že je to skupina pacientov po transorbitálnej lobotómii, ale neviem si inak vysvetliť fakt, že sa tam napríklad vypytovali „A čo pijete v týchto horúčavách?“ Neviem ani ja, čo s takou závažnou otázkou. Naftu s kvapkou citrónovej šťavy?

No najstrašnejšie zo všetkého je, že sa tam dennodenne niekto blysne s myšlienkou, že všetko je v hlave. To je celé tajomstvo chudnutia, prisahám. Fotka nejakej modelky – všetko je v hlave. (Práve modelky na tom vraj nie sú s obsahom hlavy najlepšie, ale o tom som tiež nechcela.) Dievčatá, manžel chce stále rezne! No, moja, všetko je v hlave. Ľudia, mám šesťdesiat rokov a sto chorôb, prečo sa mi nedarí schudnúť? Lebo všetko je v hlave, pani zlatá.

Totiž nielen fašisti, neborátka bezradné, ale my všetci zopakujeme skutočne každú kravinu. O kritickom myslení by sme si mali čítať múdre knižky, a nie sa en bloc nazdávať, že nás už azda nejako poznačilo.

Niektoré vety opakujeme do aleluja a originálne obsahy nikde. V deň, keď nevidím napríklad frázu „je to také isté ako to/ono, ibaže úplne iné“, rozkvitnem ako kvetina. Náhodou, prvých päť miliónov ráz to bolo celkom vtipné.

Alebo takzvaní karmičkári. Už som naozaj počula vysoko inteligentného človeka s gigantickými spoločenskými zásluhami povedať „karma je zdarma“. Na druhej strane chápem, že Kočner niečo také povedať nemôže.

Alebo „ale o tom som nechcela“. Božemôj, tak sa ovládni alebo to nerozmazávaj.

Nie som psychológ, ale. Laickým pohľadom ženy pečúcej cviklu vidím, že opakovanie nie je matka múdrosti, ale zdroj veľkej spokojnosti. Cítime sa ako v bezpečí domova, keď okolo lietajú tie stokrát ohlodané kosti, lebo ľudia si zaslúžia istoty a lajky sa sypú ako besné.

A neopakujte slovo „alarmisti“, ak nechcete vyzerať ako neboráci, čo zbadali Gretu, a raz nevedia, kam z konopí, tak si pomáhajú hlúpymi urážkami. Ak nechcete vyzerať napríklad ako český prezident.