Denník N

V severozápadnej Európe povodne silnejú, na východe sa ich veľkosť znížila

Regióny so stúpajúcou (modrá farba) a klesajúcou (červená farba) povodňovou aktivitou. Foto – STU/Ján Szolgay
Regióny so stúpajúcou (modrá farba) a klesajúcou (červená farba) povodňovou aktivitou. Foto – STU/Ján Szolgay

Klimatická zmena vplýva na veľkosť povodní v Európe. Na veľkom medzinárodnom výskume robili aj slovenskí vedci zo STU. Štúdia vyšla v prestížnom časopise Nature.

Slovenskí vedci boli súčasťou veľkého medzinárodného tímu, ktorý skúmal vplyv klimatickej zmeny na veľkosť povodní naprieč Európou.

Štúdia vyšla koncom minulého mesiaca v časopise Nature. Ide o najprestížnejší prierezový vedecký časopis sveta.

Vedci vychádzali z údajov maximálnych ročných prietokov z viac než 3700 vodomerných staníc v celej Európe v rokoch 1960 až 2010. „Sledovali sme 50-ročnú históriu najväčších povodní na daných tokoch,“ povedal spoluautor štúdie Ján Szolgay zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU).

„Analyzovali sa aj údaje o maximálnych ročných 7-denných úhrnoch zrážok, údaje o maximálnej vlhkosti pôdy či priemernej dennej teplote vzduchu,“ dodal Szolgay v správe STU. Podľa neho výskumníci analyzovali dáta v takom veľkom rozsahu vôbec po prvý raz.

Rozdielna situácia v jednotlivých regiónoch

Čo sa týka Slovenska, „vzostupný trend povodní možno v našich podmienkach pozorovať najmä v horských oblastiach,“ hovorí spoluautorka štúdie Silvia Kohnová zo Stavebnej fakulty STU.

Vedkyňa však dodala, že Slovensko má veľkú rozmanitosť podmienok tvorby extrémneho odtoku a „v nižšie položených oblastiach možno, naopak,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie