Horšie alergie, komplikácie v tehotenstve či duševné poruchy. Ako vplýva klimatická zmena na zdravie?

Tento text pôvodne zverejnil denník The Guardian.
Denník N ho vydal v rámci Covering Climate Now, celosvetovej spolupráce viac ako 250 médií zameranej na zlepšenie informovania o klimatickej kríze.

Klimatická kríza spôsobuje, že ľudia sú chorľavejší – zhoršuje choroby od sezónnych alergií až po ochorenia srdca a pľúc.

Deti, tehotné ženy a starší ľudia sú extrémnym počasím a stúpajúcou horúčavou ohrození najviac. Avšak vplyv klimatickej zmeny – týkajúci sa pacientov, doktorov aj výskumníkov – už cítiť vo všetkých odvetviach medicíny. A zdá sa, že bude horšie.

„Výskumy naznačujú, že lieky na predpis môžu v dôsledku zmeny teplotných vzorcov škodiť,“ vraví pediater Aaron Bernstein, ktorý vedie Centrum pre klímu, zdravie a globálne životné prostredie na Harvardovej univerzite.

„Existujú dôkazy, že extrémne výčiny počasia ovplyvňujú zásoby dôležitých liekov, takže nemôžeme pracovať, ako by sme robili normálne, pretože intravenózne tekutiny nie sú k dispozícii.“

„Zároveň je dokázané, že prírodné fenomény čoraz častejšie zastavujú prísun energie, a to spôsobuje obrovské problémy pri poskytovaní starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach.“

Nedávno sa v časopise Journal of the American Medical Association objavila štúdia, podľa ktorej pacienti s rakovinou pľúc, čo podstupujú ožarovanie, prežijú menej často, ak ich liečbu narušia hurikány.

V augustovom článku v odbornom magazíne New England Journal of Medicine sa zase spomína dvanásť podobných štúdií, ktoré ukazujú, ako klimatická zmena ovplyvňuje rôzne oblasti medicíny. Renee Salasová, spoluautorka správy, ktorá vyučuje pohotovostnú medicínu na Harvardovej lekárskej škole, vraví: „Klimatická zmena ovplyvňuje nielen zdravie našich pacientov, ale aj spôsob poskytovania starostlivosti a našu schopnosť robiť si svoju robotu. A to sa deje už dnes.“

Alergie

Klimatická zmena zhoršuje alergie. S rastúcimi teplotami rastliny produkujú viac peľu, a to po dlhší čas, čím zintenzívňujú alergickú sezónu.

Vďaka zvýšenej koncentrácii oxidu uhličitého v atmosfére môžu rastliny viac rásť a produkovať viac peľu, ktorý spôsobuje takmer dvadsať percent alergií u ľudí. Oxid uhličitý takisto môže zvýšiť účinky peľu pri tvorbe alergií.

Otorinolaryngologička Neelu Tummalaová z lekárskej fakulty Univerzity Georgea Washingtona vraví, že sa stretáva s mnohými pacientmi s alergickou rinitídou, zápalom nosových dutín, ich upchatím alebo zatekaním hlienov.

„Kedysi stromy peľ produkovali iba na jar, trávy len v lete a ambrózia na jeseň,“ vraví Tummalaová. „Avšak dnes sa ich opeľovacie obdobia začínajú prekrývať viac.“

Jedna z Tummalaovej pacientok, Kelly Kenneyová, mávala ako dieťa slabšie sezónne alergie, no dnes trpí sínusovými bolesťami, zaľahnutými ušami a upchatým nosom celoročne.

„Za posledné štyri roky sa mi symptómy postupne zhoršovali,“ tvrdí Kenneyová.

Tehotenské a novorodenecké komplikácie

Tehotné ženy sú zraniteľnejšie, ťažšie znášajú teplo a znečistenie ovzdušia, ktoré je v dôsledku klimatickej zmeny čoraz horšie.

Bruce Bekkar, pôrodník a gynekológ zo San Diega, pred šiestimi rokmi prestal s lekárskou praxou, aby mal viac času ako klimatický aktivista. Dal dohromady 68 amerických štúdií, ktoré sa venovali súvisu medzi teplom, smogom a čiastočkami exhalátov z fosílnych palív s predčasnými pôrodmi, nízkou pôrodnou hmotnosťou detí a narodením mŕtveho plodu.

Viac smogu vzniká, keď je horúco, a niektoré výskumy naznačujú, že aj tuhé častice sa v dôsledku klimatickej krízy vyskytujú častejšie, hoci pri tejto téme sú dáta menej podrobné.

Bekkar vraví, že so svojimi spoluautormi objavili významné prepojenie v 58 zo 68 štúdií. Ich výskum sa týkal približne 30 miliónov novorodencov zo Spojených štátov.

Doktori by sa podľa Bekkara mali porozprávať so svojimi pacientmi o tom, ako môžu vlny horúčav viesť k predčasným pôrodom a ako by sa mali vyhýbať znečistenému ovzdušiu, aby ochránili zdravie svojich detí.

„Zisťujeme, že čoraz viac detí sa už rodí oslabených v dôsledku tepla a znečistenia vzduchu. Keď vravíme o klimatickej zmene, nemali by sme ich spomínať len ako príčinu hurikánov na Floride… Majú omnoho výraznejší a trvalejší vplyv.“

V rozvojových krajinách môžu tehotné ženy trpieť aj nedostatkom vody a potravy. Pre vývoj plodov sú nebezpečné aj choroby prenášané hmyzom, ako napríklad vírus Zika, ktorý šíria komáre.

Ochorenia srdca a pľúc

Znečistenie vzduchu sa s narastajúcimi teplotami zhoršuje a škodí srdcu aj pľúcam. Znečistenie fosílnymi palivami, ktoré je vlastne príčinou celej klimatickej krízy, sa tiež spája so zvýšeným počtom hospitalizácií a úmrtí na kardiovaskulárne choroby, zároveň s ním súvisí aj väčší počet astmatických záchvatov a iných dýchacích problémov.

Aj intenzívnejšie požiare, ktoré boli tento rok na západe USA bežné, rozptyľujú do vzduchu nebezpečný dym. S horúcimi dňami prichádza aj viac smogu, ktorý podľa Americkej pľúcnej asociácie pôsobí ako „popálenina na pľúcach, ktorá môže vyvolať astmatický záchvat“.

Hrozba pre deti

Väčšina zdravotnej záťaže u detí mladších ako päť rokov súvisí podľa Salasovej správy s klímou.

Pediatrička Samantha Ahdootová z Virgínie liečila 11-ročné a 13-ročné deti, ktoré sa do jej štátu presťahovali z Floridy po tom, čo hurikán zasiahol ich susedstvo a zničil aj lekárske záznamy v ordinácii ich doktora.

Jedno z detí potrebovalo operáciu srdca a jeho nová lekárka aj s kardiológom tak museli pri vyšetreniach začínať od nuly. Obe deti mali poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou, ktorá sa bez záznamov o dávkovaní liekov lieči len ťažko. Ahdootová ešte uviedla, že zaznamenala prílev rodín, ktoré sa presťahovali práve po prírodných katastrofách.

Dehydratácia a problémy s obličkami

Pri čoraz horúcejších dňoch je omnoho ťažšie ostať hydratovaný. To má vplyv na narušenie rovnováhy elektrolytov, vznik obličkových kameňov a zlyhanie obličiek. Pacienti, ktorí potrebujú dialýzu po tom, čo ich obličky zlyhali, môžu mať problém dostať sa k liečbe počas extrémnych výčinov počasia.

Kožné ochorenia

Vyššie teploty a rozpad ozónovej vrstvy zvyšujú riziko rakoviny kože. Okrem toho, rovnaké chladiace tekutiny a plyny, ktoré ničia ozónovú vrstvu, prispievajú ku klimatickej zmene.

Poruchy trávenia

Teplo prináša aj vyššie riziko prepuknutia salmonelózy a kampylobakteriózy. Extrémne dažde zase môžu kontaminovať pitnú vodu. Škodlivé kvitnúce riasy, ktorým sa darí pri vyšších teplotách, tiež môžu spôsobiť gastrointestinálne problémy.

Infekčné choroby

Vďaka zmenám teploty a počtu zrážok sa niektoré druhy hmyzu šíria rýchlejšie, prenášajú maláriu, horúčku dengue, lýmsku boreliózu a západonílsky vírus. Cholera a kriptosporidióza, ktoré sa šíria vodou, zase prekvitajú pri suchu a potopách.

Duševné poruchy

Americká asociácia psychológov vytvorila 69-stranový manuál o tom, ako môže klimatická zmena vyvolať stres, depresiu a úzkosť. Organizácia navyše pripomína, že „o vplyve na duševné zdravie sa v súvislosti s klímou nehovorí často“.

Ľudia, ktorí čelia extrémom počasia či násilným konfliktom, alebo sú pre ne dokonca vysídlení, sú často vystavení vyššiemu riziku duševných porúch. Veľké teplo môže tiež zhoršiť viaceré duševné choroby.

Howardovo centrum pre investigatívnu žurnalistiku pri Marylandskej univerzite zistilo, že núdzové hovory súvisiace s psychiatrickými stavmi sa v Baltimore v lete 2018 zvýšili o 40 percent, keď teplota prekročila 39,5 stupňa Celzia.

Okrem toho, niektoré psychotropné lieky narúšajú schopnosť tela regulovať teplotu, čo u človeka zvyšuje náchylnosť na teplo.

Neurologické poruchy

Znečistenie fosílnymi palivami zvyšuje riziko mŕtvice. Spaľovaním uhlia sa uvoľňuje aj ortuť, ktorá je pre plod neurotoxínom.

Choroby šírené komármi a kliešťami zase zvyšujú pravdepodobnosť neurologických problémov a extrémne teplo sa spája s cerebrovaskulárnym ochorením, ktoré ovplyvňuje prísun krvi do mozgu.

Výživa

Emisie oxidu uhličitého zmenšujú nutričnú hodnotu potravinárskych plodín, znižujú hladinu bielkovín, zinku a železa v rastlinách a celkovo prispievajú k ďalším výživovým nedostatkom. Dodávky potravín tiež bývajú narušené suchom, nestabilnou spoločenskou situáciou a sociálnou nerovnosťou, ktorú zapríčiňuje klimatická zmena.

Úrazy

Extrémne výčiny počasia – vrátane hurikánov, povodní a požiarov –, často spôsobujú fyzické zranenia. Lekári sú svedkami ľahších zlomenín, pomliaždenín a vdýchnutia dymu. Teplo vplýva aj na agresiu a násilie, globálna klimatická kríza sa zase spája s ozbrojenými konfliktmi a nútenou migráciou.

Autorka: Emily Holden, environmentálna novinárka